Notár má hybridné a nezávislé postavenie medzi súdom na jednej strane (vymenúva ho štát a plní niektoré funkcie štátu) a advokátom na strane druhej (pôsobia na vlastný účet a vo vlastnom mene). Toto postavenie mu dodáva vážnosť na verejnosti a súčasne prispieva k jeho zainteresovanosti na vysokej úrovni jeho služieb. Autorita notárskych zápisníc o právnych úkonoch a notárskych osvedčení ako verejných listín je zárukou istoty v rozsiahlych majetkovoprávnych vzťahoch vytváraných v trhovom hospodárstve.
Postavenie a činnosť notára sú spojené s určitým notárskym úradom (notárske úrady zriaďuje a ruší minister spravodlivosti v rámci obvodu určitého okresného súdu). Notársky úrad chápeme ako súbor právomocí, nejde o orgán či právnickú osobu.

Klasická notárska činnosť sa delí do troch kategórií:
• spisovanie notárskych zápisníc o práv. úkonoch (verejné listiny, ktoré potvrdzujú pravdivosť toho, čo je v nich osvedčené alebo potvrdené)
• osvedčovanie právne významných skutočností (valné zhromaždenia, schôdze PO; overenie podpisov, listín)
• notárske úschovy (listiny (závety), peniaze a cenné papiere za účelom ich vydania ďalším osobám)

V súvislosti s výkonom notárskej činnosti môže notár poskytovať fyzickým a právnickým osobám právne rady, vykonávať správu ich majetku a spisovať im osvedčenia a iné listiny.

Občiansky súdny poriadok ukladá súdu povinnosť vykonaním úkonov v každej dedičskej veci poveriť notára. Notár je poverený skončiť dedičské konanie vydaním osvedčenia o dedičstve; ak sa prejednanie neskončilo dohodu, musí pripraviť všetky potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu a vyúčtuje svoju odmenu a hotové výdavky.
Notára menuje a odvoláva minister spravodlivosti. Pri vymenúvaní spolupôsobí Notárska komora SR ako najvyšší orgán notárskej samosprávy. Štátny dohľad nad jej činnosťou prislúcha Ministerstvu spravodlivosti SR.