Štátny aparát

- štátne orgány
   - orgány štátnej moci 
   - orgány štátnej správy
   - súdne orgány
   - orgány kontroly a dozoru
- úradné osoby (minister) - vydávanie nariadení
- rešpektovanie práva - armáda, polícia

Inštitúcie politického charakteru - politické strany a hnutia
Nepolitické združenia - lobistické skupiny (nátlak určitých skupín na poslancov - pretlačenie záujmov), združenia cirkví, odbory

3. Forma štátu

Forma štátu je spôsob organizácie štátnej moci, jej vzťah k obyvateľstvu a spôsoby jej inštitucionalizácie.
Vnútorná forma štátu vyjadruje, aký je systém tvorby štátnej vôle, aká je miera demokratickosti štátu.
Inštitucionalizácia štátnej moci do sústavy štátnych orgánov a metódy uskutočňovania štátnej moci predstavujú vonkajšie formy štátu.

Formu štátu určujú:

- forma vlády
   - miera účasti obyvateľstva na štátnej moci
   - sústava najvyšších štátnych orgánov a ich vzájomné vzťahy
- územno-organizačná štruktúra štátu
   - vzťah medzi štátom ako celkom a jeho územnými časťami
   - vzťah medzi štátnymi orgánmi s celoštátnou územnou pôsobnosťou a štátnymi orgánmi s miestnou pôsobnosťou
- štátny režim - spôsob a metódy realizácie funkcií štátu; systém vzťahov medzi štátom a občanom

Všetky tri zložky formy štátu sa vzájomne ovplyvňujú, ale sú aj relatívne nezávislé.
Demokratické metódy činnosti štátnej moci sú závislé od demokratickosti formy vlády, závislá je aj sústava najvyšších štátnych orgánov od formy územno-organizačnej štruktúry štátu. Vo federácii napríklad existuje dvojkomorový systém najvyššieho orgánu štátnej moci. Ilustráciou relatívne nezávislých vzťahov zložiek formy štátu môžu byť demokratické formy vlády u Belgicka a Francúzska, pričom jeden z nich je konštitučná monarchia, druhý prezidentská republika a zároveň jeden je federálnym štátom, druhý unitárnym štátom.