Forma štátu nachádza v moderných štátoch právnu podobu v ústavnom práve, t.j. v ústave, ústavných zákonoch a zákonoch, prípadne aj v tzv. common law - práve založenom na právnych obyčajach (Veľká Británia).
Forma štátu v ústavnej podobe sa však nerealizuje vždy aj v politickej praxi štátu. Miera zhody právnej a politickej kategórie je závislá od demokratickosti formy vlády a štátnej moci.
V priebehu historického vývoja sa vytvorilo mnoho foriem štátu - monarchie, republiky, unitárne a zložené štáty, federácie, únie.

Forma štátu závisí predovšetkým od:

- politickej štruktúry spoločnosti a foriem politického súperenia
- kultúrneho systému spoločnosti, jej hodnôt, tradícií, vzdelanosti obyvateľstva, sociálnej štruktúry obyvateľstva a historických udalostí
- medzinárodnej situácie a geopolitických podmienok (napr. ZSSR priamo ovplyvnil formu štátov východoeurópskych krajín, forma štátu USA 
  nepriamo ovplyvnila formy štátu susedných amerických štátov)
- prírodného prostredia, hustoty osídlenia, ktoré súčasne ovplyvnili vznik východných despocií (horské podmienky ovplyvnili výrazne formu Švajčiarskej konfederácie)

4. Forma vlády

Forma vlády je určujúcim prvkom vnútornej formy štátu - závisí od vzťahu obyvateľstva a štátnej moci, od miery akou sa obyvateľstvo zúčastňuje na štátnej moci.

Forma vlády podľa účasti obyvateľstva na štátnej moci
- demokratická
   •demokracia priama
   •demokracia nepriama (zastupiteľská)
- nedemokratická