Nepriama demokracia je forma vlády, v ktorej sa občania (zdroj moci) sprostredkovane zúčastňujú na mocenskom rozhodovaní prostredníctvom zvolených zástupcov (delegátov, nositeľov moci).
Voľbami si občania vyberajú poslancov (zástupcov) do zastupiteľských orgánov. Slobodné voľby sú také, kde existuje sloboda uchádzať sa s politickým programom v procese navrhovania kandidátov o hlasy občanov - voličov, ako aj sloboda vybrať si niektorú z navrhovaných možností politického programu a vybrať si svojho poslanca z navrhovaných kandidátov.
Prostredníctvom politického pluralizmu politických strán a hnutí umožňuje nepriama demokracia prostredníctvom volieb utvoriť najvyšší orgán štátnej moci, ktorý je nositeľom štátnej suverenity.
Volebné právo občana zahŕňa právo voliť (aktívne volebné právo) a právo byť volený (pasívne volebné právo).
Z hľadiska rovnosti volebného práva sa posudzuje, či hlas každého voliča má rovnakú váhu. Voľby môžu byť priame, keď volič volí priamo poslancov, alebo nepriame kedy volí voliteľov (elektorát), a oni potom volia určitý orgán. Voľby môžu byť podľa spôsobu hlasovania tajné alebo verejné.
K zárukám objektívnosti a zákonnosti volieb patrí možnosť voliča - občana domáhať sa preskúmania zákonnosti volieb.
Volebné právo upravuje aj spôsob navrhovania kandidátov, organizáciu volieb, predvolebnej kampane, podmienky pre rovnaké postavenie jednotlivých kandidátov.
Volebné systémy upravujú prenos pomeru politických síl do pomeru získaných mandátov.

Poznáme väčšinový volebný systém a systém pomerného zastúpenia.
Väčšinový volebný systém je charakteristický tým, že za každý volebný obvod sa volí jeden poslanec a to buď absolútnou väčšinou (UK), prípadne v druhom kole môže stačiť pre zvolenie relatívna väčšina (Francúzsko).
V systéme pomerného zastúpenia sa volí viac poslancov v jednom volebnom obvode. Poslanecké mandáty sa získavajú podľa pomeru počtu hlasov voličov.
V systéme nepriamej demokracie zvolení reprezentanti získavajú vo voľbách mandát. Mandát môže byť imperatívny (viazaný; umožňuje politickú zodpovednosť poslanca voličom, teda možnosť odvolania poslanca voličmi) alebo reprezentatívny (voľný; poslanec môže prijímať politické rozhodnutia samostatne, na základe vlastného vedomia - hovoríme i o zákaze imperatívneho mandátu, Francúzska ústava nedovoľuje imperatívny mandát, nezakotvuje ho ani ústava SR, keď v čl. 73 ustanovuje, že poslanci vykonávajú mandát osobne, podľa svojho presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi).
Volené orgány zastupiteľskej demokracie majú suverenitu odvodenú od suverenity ľudu a sú nadriadené nevoleným súčastiam štátneho aparátu.