referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klement
Sobota, 23. novembra 2024
Psychológia masy (ročníková práca)
Dátum pridania: 07.06.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kremesh
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 569
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 25.3
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 42m 10s
Pomalé čítanie: 63m 15s
 
I. ÚVOD

V súčasnosti denná tlač prináša množstvo informácií o udalostiach vo svete. Nie ojedinelými sú v dnešnom svete rôzne manifestácie, zhromaždenia, davové situácie, kde sa zoskupí obrovské množstvo ľudí a spojením svojich síl často dosiahnu svoj cieľ. Naopak, inokedy afekty, hnev či presvedčenie ľudí vedú k deštruktívnym následkom, pri ktorých môže dôjsť až k usmrteniu človeka.
Správanie sa davu vo veľkej miere závisí aj od vodcu, ktorý je iniciátorom hlavných myšlienok, akcií davu. Tento fakt je nám tiež dobre známy, aj v domácej situácií sme mali, alebo i máme možnosť spoznať, ako jeden človek s dobrými rečníckymi schopnosťami (pritom už až tak nezáleží na obsahu prejavu) a s osobnou charizmou dokáže ovplyvniť správanie sa človeka a tým viac je to účinnejšie, ak pôsobí priamo na obrovské masy! Dokáže vyvolať afekty a správanie sa, ktoré by sme od jednotlivca samotného nikdy nečakali. Nesúhlas sa premieňa v agresiu, myšlienka sa okamžite stáva činom a nedajbože, aby sa v dave vyskytol niekto, kto s názorom zúčastnenej väčšiny nesúhlasí…
Práve pre túto aktuálnosť problému, ale aj pre to, že je problém psychológie davu a kolektívneho správania veľmi zaujímavý, rozhodla som sa spracovať ho v ročníkovej práci. Psychológia davu či masy je vlastne jednou z oblastí sociálnej psychológie, z toho teda vyplýva, že sa bude zaoberať spoločenskými javmi. Konkrétne povedané, jej stredobodom záujmu bude skúmanie „jednotlivého človeka ako príslušníka kmeňa, národa, kasty, stavu, inštitúcie alebo ako súčasť zoskupenia ľudí, ktoré sa na určitú dobu s určitým cieľom zorganizuje do masy“ (Freud, Psychológia masy a analýza Ja, 1996). Psychológia masy v sebe skrýva veľké množstvo problémov, ktoré ešte treba objasniť a na druhej strane svojimi výsledkami sa už pričinila o pochopenie najrôznejších sociálnych javov (môže zájsť až do oblasti revolúcie).
Úlohou psychológie masy je vlastne vysvetliť masové správanie, prejavy a procesy, ktoré tu prebiehajú. Ja sa v práci zaoberám teóriami kolektívneho správania a následne uvádzam tri rôzne pohľady na psychológiu davu – psychoanalytický pohľad Sigmunda Freuda, ktorý nezabúda ani na otázku vodcu (mimochodom, touto otázkou sa filozofi a myslitelia zaoberali už od najstarších čias, i v dielach Platóna či Machiavelliho by sme mohli nájsť „sociálnopsychologické myšlienky“), teoreticky najrozvinutejšiu prácu Gustava Le Bona a „život masy“ podľa Williama McDougalla.
 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: http://www.vipps.com/the-crowd.htm, http://www.authorslibrary.net/b/tcrrd10.htm, http://136.159.215.66/courseNotes/PSYC345Boon/collective.htm, Sigmund Freud: Psychológia masy a analýza Ja, Archa, Bratislava 1996, Sigmund Freud: Mojžiš a monoteizmus, Danubiaprint, Bratislava 1995, Sigmund Freud: Nespokojenost v kultuře, Hynek, Praha 1998, Jozef Výrost, Alena Zeľová, Ladislav Lovaš: Vybrané kapitoly zo sociálnej psychológie III., Veda – Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1996, M. G. Jaroševskij: Dejiny psychológie, Nakladateľstvo Pravda, Bratislava 1988, Tomáš Pardel: Problémy psychoanalytického hnutia, Psychodiagnostika n. p., Bratislava 1972, Jozef Košta: Sociológia, Ekonóm, Bratislava 1999, Jan Szczepański: Spektrum společnosti – Otázky soudobé sociologie, Mladá fronta, Praha 1968
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.