Zároveň pridávam aj súčasné prístupy k problematike, kde uvádzam rôzne názory, aby bolo možné ich porovnanie. Uvádzam aj fakty o jednom z dôležitých prejavov davového správania, ktorým je panika.
Touto nie rozsiahlou prácou sa ani zďaleka nedá obsiahnuť celý problém psychológie davu, podáva len základné informácie. No i tak som sa snažila čo najdôslednejšie zhrnúť informácie, ktoré som získala z odbornej literatúry.

Autorka


II. KOLEKTÍVNE SPRÁVANIE

Kolektívne správanie je spoločné správanie ľudí, t. j. akékoľvek reagovanie ľudí na spoločný podnet. Je spontánne, nestabilné, emotívne, nekonvenčné. Prekračuje platné sociálne normy, pokladá sa za potenciálny zdroj i produkt sociálnej zmeny. Odlišuje sa od bežného správania, najmä preto, že neprebieha v stabilných sociálnych skupinách, alebo vo veľkých agregátoch a kolektivitách, t. j. medzi ľuďmi, ktorí na seba pôsobia len kratší čas a povrchnejšie, bez vytvorenia hlbších väzieb medzi sebou.

Dav je všeobecne definovaný ako súbor väčšieho počtu ľudí, ktorí sú v telesnej blízkosti zhromaždení v určitom čase a na určitom mieste, spája ich spoločný záujem, postoj alebo presvedčenie a konajú v jeho mene. Ľudia v dave majú určitý pocit anonymity, sú ovplyvniteľnejší ako keď sú sami, ich správanie je impulzívnejšie, emotívnejšie aspontánnejšie. Majú pocit nezraniteľnosti, pocit väčšej istoty a sily. Vzájomná interakcia ľudí je slabá, obmedzuje sa na davovú situáciu a trvá len dovtedy, kým trvá táto situácia.

Sociológovia vypracovali niekoľko teórií, ktoré sa pokúšali odhaliť určité zákonitosti pri jeho vzniku a priebehu (Jozef Košta, Sociológia, 1999):
- teória nápodoby
- konvergenčná teória davového správania
- teória postupného preberania noriem
- teória pridanej hodnoty

1. teória nápodoby: davové správanie ako výsledok straty individuálnej identity, ako snahu jednotlivcov správať sa ako ostatní. Príčina sa vidí v anonymite a emocionalite davovej situácie. Výsledkom je kolektívne vedomie davu, jeho vlastný život, nezávislý od osobností jednotlivcov i existujúcich noriem.
Gustave Le Bon (1841 – 1931, Francúzsko) – predstaviteľ tejto teórie, ktorú publikoval 1895 v práci Davy. K jej napísaniu ho motivovalo štúdium správania sa revolučných más vo francúzskej revolúcii v roku 1789. Z historického hľadiska autor teóriu formuloval ako konzervatívny kritik demokracie. Chápal totiž francúzsku revolúciu ako signál novej éry, v ktorej začnú vládnuť davy, t. j. obyčajní, priemerní ľudia.