referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Psychológia masy (ročníková práca)
Dátum pridania: 07.06.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: kremesh
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 569
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 25.3
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 42m 10s
Pomalé čítanie: 63m 15s
 

Jednotlivci v dave sú riadení nevedomými silami
4. Možno rozlíšiť spontánne (prirodzené) a organizované (umelé) masy, pričom prvé sa môžu meniť na druhé.

1. Historická skúsenosť ľudstva aj individuálna skúsenosť ľudí potvrdzujú základné východisko psychológie davu, že človek v mase, dave sa správa ináč ako človek sám. Prežívanie a správanie jednotlivca je teda v dave modifikované, pričom táto modifikácia má tri výrazné príznaky:
- zníženie intelektových schopností
- zintenzívnenie emocionálnych reakcií
- podceňovanie osobného blaha, prospechu
2. Iracionalita davu znamená, že ľudia sú v davu neschopní vnímať realitu, ich konanie je diktované vášňami a inštinktmi. Typická kvalita človeka davu je konformita. Vytvárajú sa špecifické väzby medzi členmi, vedomie príslušnosti a oddanosť skupine. Dav neakceptuje diskusiu.
3. Dochádza k nahradeniu vedomej činnosti jednotlivca nevedomou aktivitou zoskupení.
4. Masy sa považujú za znak našich čias. Aj spontánne, neorganizované zhluky sa môžu premeniť na disciplinované, stabilné útvary.

S. D. Reicher vypracoval teóriu, ktorá sa nazýva teóriou sociálnej identifikácie, t. j. človek sa identifikuje s ostatnými členmi davu. Reicher vo svojich výskumoch hovorí, že prítomnosť iných má stimulujúci účinok na výkon jednotlivca - v dave prítomnosť iných napomáha výskytu istého prežívania, správania sa. Členovia davu sa vzájomne posilňujú, v anonymite davu sa jednotlivec stráca a znižuje sa jeho uvedomenie si seba samého i sebakontrola, prežívanie sa prenáša z jedného člena na druhého, títo sa vzájomne ovplyvňujú. O jednotlivcovi podľa Reichera nikdy nemožno povedať, že stratil identitu, môže sa zmeniť, presunúť len jej ťažisko. V dave môže slabnúť personálna identita, ale naopak, silnie sociálna identita. VII. „CHOROBY“ MASY

VII.I Panika

Panika sa chápe ako jeden z prejavov typických pre davové správanie.
Dav zachvátený panikou nie je schopný triezvo hodnotiť situáciu. Vedomie je zúžené len na jednu emóciu – strach a pocit absolútneho ohrozenia. Smelser chápe paniku ako bezradný útek vyvolaný hysterickou vierou, slepým a nerozumným presvedčením, že v danej situácii je akékoľvek racionálne konanie vylúčené a ostáva len jediná možnosť záchrany – útek.
Panika znamená rozklad akejkoľvek sociálnej väzby.
Slovo panika je často aplikované na striktne individuálne, zle prispôsobivé reakcie alebo na dezorganizáciu pochádzajúcu zo strachu.

Existuje mnoho rozdielnych dôvodov pre kolektívnu paniku:
1.
 
späť späť   13  |  14  |   15  |  16  |  17  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: http://www.vipps.com/the-crowd.htm, http://www.authorslibrary.net/b/tcrrd10.htm, http://136.159.215.66/courseNotes/PSYC345Boon/collective.htm, Sigmund Freud: Psychológia masy a analýza Ja, Archa, Bratislava 1996, Sigmund Freud: Mojžiš a monoteizmus, Danubiaprint, Bratislava 1995, Sigmund Freud: Nespokojenost v kultuře, Hynek, Praha 1998, Jozef Výrost, Alena Zeľová, Ladislav Lovaš: Vybrané kapitoly zo sociálnej psychológie III., Veda – Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1996, M. G. Jaroševskij: Dejiny psychológie, Nakladateľstvo Pravda, Bratislava 1988, Tomáš Pardel: Problémy psychoanalytického hnutia, Psychodiagnostika n. p., Bratislava 1972, Jozef Košta: Sociológia, Ekonóm, Bratislava 1999, Jan Szczepański: Spektrum společnosti – Otázky soudobé sociologie, Mladá fronta, Praha 1968
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.