Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Psychológia masy (ročníková práca)
Dátum pridania: | 07.06.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | kremesh | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 569 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.3 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 42m 10s |
Pomalé čítanie: | 63m 15s |
niekoľko osôb v sociálnom styku zároveň predvedie prudký strach a všetci utekajú (alebo predvedú dezorganizáciu), alebo zostanú nehybní. 2. Každý individuálny strach a jeho vyhodnotenie nebezpečenstva sú argumentmi alebo signálmi, ktoré prijíma od iných. 3. Útek je indikovaný ako jediný mysliteľný spôsob konania, ktorý je odovzdávaný signálmi od ostatných. 4. Zvyčajné pravidlá, vzhľadom na ktoré indivíduá upravujú svoje správanie, sú anulované. V dramatickejších prípadoch kolektívnej paniky, ľudia šliapu jeden po druhom v zvláštnom úsilí dosiahnuť bezpečnosť.
Štyri typy príčin kolektívnej paniky sú všeobecne známe. Najprv sa kolektívna panika objavuje v druhu situácie ktorá vzbudzuje strach v každom jednotlivcovi. Preto psychologické príčiny individuálnej paniky sú tiež základnými príčinami kolektívnej paniky.
Kolektívna panika sa objavuje len keď ľudia vnímajú nebezpečenstvo, ktoré je okamžité a kruté, keď vedie len o obmedzenom počte únikových ciest a keď veria, že tieto cesty sa zatvárajú, takže čas na útek je extrémne obmedzený. VII. II Masová hystéria
Zvláštnym prejavom kolektívneho správania a paniky je práve masová hystéria. Jedná sa o hromadné iracionálne konanie (i keď jeho aktéri ho môžu pokladať za veľmi racionálne, múdre a užitočné), kedy veľké množstvo ľudí začína bez rozmyslenia robiť to, čo by nikdy nespravili, alebo svoje obvyklé správanie stupňujú do úrovní, kam sa obyčajne toto nemá šancu dostať. Ľudia jednajú pod afektom a ich čisté myslenie je zastreté strachom z toho, čo bude, pretože masová hystéria vzniká obyčajne v situáciách, ktorých vyústenie nie je jasné, a preto sa ľuďom môže zdať, že sa rútia do akejsi „čiernej diery“, tmavej budúcnosti.
Názov tohto sociálneho javu je odvodený z psychickej choroby, ktorá nesie meno hystéria. Slovo je gréckeho pôvodu. Túto chorobu možno popísať ako nervové alebo telesné „zrútenie sa“, ktorým postihnutý uniká zo situácie preňho neznesiteľnej. Takže môže slúžiť ako istý druh ochrany. Je to „psychoneuróza prejavujúca sa vzrušením, prehnaným citovým počínaním so sklonom k dramatizácii, kolísavosťou nálady, zvýšenou sugestibilitou, event.
Zdroje: http://www.vipps.com/the-crowd.htm, http://www.authorslibrary.net/b/tcrrd10.htm, http://136.159.215.66/courseNotes/PSYC345Boon/collective.htm, Sigmund Freud: Psychológia masy a analýza Ja, Archa, Bratislava 1996, Sigmund Freud: Mojžiš a monoteizmus, Danubiaprint, Bratislava 1995, Sigmund Freud: Nespokojenost v kultuře, Hynek, Praha 1998, Jozef Výrost, Alena Zeľová, Ladislav Lovaš: Vybrané kapitoly zo sociálnej psychológie III., Veda – Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1996, M. G. Jaroševskij: Dejiny psychológie, Nakladateľstvo Pravda, Bratislava 1988, Tomáš Pardel: Problémy psychoanalytického hnutia, Psychodiagnostika n. p., Bratislava 1972, Jozef Košta: Sociológia, Ekonóm, Bratislava 1999, Jan Szczepański: Spektrum společnosti – Otázky soudobé sociologie, Mladá fronta, Praha 1968