Podľa neho príliš veľké skupiny ľudí (medzi ktoré zaraďoval i parlamenty) nie sú schopné uskutočňovať racionálne rozhodnutia. Nazdával sa, že v demokratických inštitúciách budú ľudia reagovať primitívnejšie, že zabudnú na svoje civilizovanejšie schopnosti.

2. Konvergenčná teória: davové správanie ako činnosť ľudí s rovnakými alebo podobnými dispozíciami, úklonmi. Na rozdiel od predchádzajúcej, podľa tejto teórie dav správanie ľudí nemení, len ho intenzifikuje. Napríklad sa tvrdí, že dav uvoľňuje primitívne emocionálne impulzy, ruší sebaovládanie, ktoré nedovolilo, aby sa prejavili. Na rozdiel od teórie nápodoby, ktorá vysvetľuje davové správanie prostredníctvom situačných faktorov, konvergenčná teória ho vysvetľuje prostredníctvom individuálnych faktorov (ktoré navyše nemusia mať podobu zjavných charakteristík, ale len latentných tendencií).
Predstavitelia: E. D. Martin, F. H. Allport

3. Teória postupného preberania noriem: nepredpokladá, že davy sú iracionálne kolektivity, súbory jednotlivcov, ktoré konajú nekonvenčne a neštruktúrovane. Naopak, tvrdí, že aj davové správanie riadia normy, ktoré členovia davu postupne preberajú od niekoľkých jednotlivcov. Konkrétna forma správania sa ľudí v danej situácii závisí od vývoja situácie, od toho, aké normy v situácii prevládnu. Podľa tejto teórie je teda aj navonok chaotické správanie špecifickým normovaným správaním.
Predstavitelia: R. Turner, L. Kilian

4. Teória pridanej hodnoty: autor: N. Smelser – pridanou hodnotou myslí narastanie hodnoty pri premene surovín na finálne výrobky. Teória vymedzuje šesť faktorov alebo podmienok, ktoré sú nevyhnutné pre vznik davového správania. Ak tieto faktory nie sú prítomné, davové správanie nemôže vzniknúť, ak sú prítomné všetky, existuje veľká pravdepodobnosť vzniku davového správania. Pritom pravdepodobnosť vzniku sa zvyšuje s prítomnosťou každého ďalšieho faktora. Navyše prítomnosť ďalšieho faktora vyvoláva podmienky pre prítomnosť každého z nich. Ide o tieto faktory:
- štruktúrne predpoklady: tento faktor hovorí, že ak má vzniknúť davové správanie, sociálne pomery ho musia umožňovať.
- štruktúrne napätie: teória vychádza z predpokladu, že cieľom davového správania je riešiť a odstraňovať problémy. Davové správanie je teda prostriedok na riešenie existujúcich napätí - stresu, deprivácie, ohrozenia, neistoty a pod.
- spoločné presvedčenie, viera: táto podmienka hovorí o potrebe spoločného názoru, pohľadu na situáciu. Len tak sa dá davové správanie usmerniť.