Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Psychológia masy (ročníková práca)
Dátum pridania: | 07.06.2003 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | kremesh | ||
Jazyk: | Počet slov: | 6 569 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 25.3 |
Priemerná známka: | 2.93 | Rýchle čítanie: | 42m 10s |
Pomalé čítanie: | 63m 15s |
Smelser súhlasí s Le Bonom, že správanie davov je iracionálne.
- zahajovací impulz: táto podmienka zdôrazňuje potrebu existencie spúšťacieho faktora.
- mobilizácia účastníkov akcie: týmto faktorom sa vyjadruje potreba zvolania, sústredenie ľudí na jedno miesto.
- fungovanie, resp. nefungovanie sociálnej kontroly: podmienka hovorí, že davové správanie vzniká skôr vtedy, ak nefunguje sociálna kontrola, t. j. nefungujú mechanizmy, ktoré môže zabrániť jeho vzniku.
Masa sa chápe ako súbor väčšieho počtu ľudí, rozptýlených v určitom čase na viacerých miestach, ktorých rovnako aktov prípade davu spája spoločný záujem, postoj alebo presvedčenie a konajú v jeho mene. Masové správanie sa vyskytuje najmä vo veľkých spoločnostiach, v ktorých nedochádza k osobným kontaktom všetkých, ale v ktorých môže dochádzať k určitému vzájomnému ovplyvňovaniu správania ľudí.
Podnetom masového správania môže byť všetko, čo vyvolá spoločnú reakciu.
Druhy masového správania:
- šírenie zvestí: neformálny spôsob rozširovania informácie medzi ľuďmi, môže byť pravdivá alebo nepravdivá
- módne, konjunkturálne správanie: štýl prejavu alebo správania, ktorý uprednostňuje väčší počet ľudí v určitom časovom úseku, období.
Sociálna psychológia skúma individuálne myslenie a motivácie v skupinových situáciách.
Kolektívne správanie sa objavuje v situáciách, kedy spoločenská väzba je oslabená, autority sú neisté a prostriedky sociálnej kontroly sú zbavené možnosti pôsobiť. Dochádza k nemu najmä v obdobiach rýchlych sociálnych zmien, kedy sa prejavujú nové myšlienky, počas vojen, hospodárskych kríz a katastrôf.
Rýchlo sa šíria paniky a povesti.
Základom týchto javov je „emocionálna infekcia“. Je to stav vedomia, ktorý sa hromadne objavuje u väčšiny členov davu, je to stav nepokoja a očakávania, napätia a vzrušenia. Na dlhšiu dobu je neznesiteľný, a preto vyvoláva situáciu, v ktorej sú ľudia pripravení uvoľniť napätie. V skupinách ľudí sa vytvárajú totožné alebo podobné emocionálne stavy. Na základe týchto stavov vzniká schopnosť totožného alebo podobného iracionálneho chovania. Ide o súbor psychologických procesov, ktoré ešte nie sú plne preskúmané, ale objavujú sa v nich tieto prvky:
- ľudia silnejšie podliehajú sugescii, sú viac naklonení veriť poverám a interpretovať si ľubovoľný podnet tak, akoby bol spätý s ich očakávaním, zužuje sa oblasť ich uvedomelého konania, nevšímajú si javy, ktoré nie sú späté s ich očakávaniami, mizne schopnosť kritického myslenia.
- ľudia viac podliehajú vzájomným stimulujúcim vplyvom
- nevyhnutným prvkom emocionálnej infekcie sú rovnorodé skúsenosti – rovnorodých skupinách.
Zdroje: http://www.vipps.com/the-crowd.htm, http://www.authorslibrary.net/b/tcrrd10.htm, http://136.159.215.66/courseNotes/PSYC345Boon/collective.htm, Sigmund Freud: Psychológia masy a analýza Ja, Archa, Bratislava 1996, Sigmund Freud: Mojžiš a monoteizmus, Danubiaprint, Bratislava 1995, Sigmund Freud: Nespokojenost v kultuře, Hynek, Praha 1998, Jozef Výrost, Alena Zeľová, Ladislav Lovaš: Vybrané kapitoly zo sociálnej psychológie III., Veda – Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1996, M. G. Jaroševskij: Dejiny psychológie, Nakladateľstvo Pravda, Bratislava 1988, Tomáš Pardel: Problémy psychoanalytického hnutia, Psychodiagnostika n. p., Bratislava 1972, Jozef Košta: Sociológia, Ekonóm, Bratislava 1999, Jan Szczepański: Spektrum společnosti – Otázky soudobé sociologie, Mladá fronta, Praha 1968