Spomínané psychické javy sa totiž prejavujú len v určitých spoločenských podmienkach a vystupujú vždy pohromade, pričom fyziologické javy vznikajú vždy, ale len v určitej štruktúre.
Emocionálna infekcia vyvoláva vysokú súdržnosť davu. Je to emocionálne súdržnosť, ale je veľmi intenzívna. V Dave existuje malá vnútorná disciplína, normy sú porušované. Členovia majú sklon jednať v rozčúlení, konajú akty neobmedzenej obetavosti a odvahy.

Ľudia v dave majú zosilený pocit solidarity, zvýšenú tendenciu napodobňovať druhých. Majú pocit, že ich snahy sú absolútne správne, sú morálne vzrušení. Dav je spätý emocionálno – pudovou väzbou.

III. PSYCHOLÓGIA MASY PODĽA SIGMUNDA FREUDA

Sigmund Freud (1856 – 1939) je všeobecne považovaný za zakladateľa psychoanalýzy. Narodil sa na Morave. Na jeho vedeckú kariéru mali vplyv práca vo Fyziologickom ústave viedenskej univerzity. Freud vypracoval teóriu o nevedomí. Publikoval štúdiu o hystérii, kde uvádzal, že hysterické symptómy majú zmysel a sú náhradou za normálne psychické deje, odstránia sa vtedy, keď sa pacientovi ozrejmí ich skrytý zmysel. Namiesto hypnózy použil metódu koncentrácie pacienta na symptóm a metódu voľných asociácií. Hlavné piliere psychoanalýzy sú náuka o nevedomí, náuka o libide a náuka o potlačení.
Práce: Zobrané spisy, Výklad snov, Psychopatológia každodenného života, Psychológia masy a analýzy ja, Psychoanalytické chorobopisy, Nespokojnosť v kultúre, Mojžiš a monoteizmus, Totem a tabu a iné.

„Hnacou silou všetkých ľudských snažení je úsilie o dosiahnutie oboch cieľov – úžitku a získania slasti“, hovorí Freud v diele Nespokojnosť v kultúre.
Ľudské spolužitie sa stáva možným len vtedy, keď sa nájde väčšina, ktorá je silnejšia než každý jednotlivec a udržuje proti takým jednotlivcom spojenectvo. Jednoducho povedané, potreba združovania sa je celkom prirodzená, vyplýva z určitých dôvodov a je spôsobená určitými faktormi, ako sa neskôr dozvieme, jedným z nich je libido, ktoré spôsobuje, že sa ľudia potrebujú zlučovať (zhlučovať) (S. Freud, Psychológia masy a analýza Ja, 1996). Samotný zhluk ľudí však ešte podľa Freuda nie je masa, pokiaľ v ňom nevznikli príslušné väzby:
- prchavé
- trvalé

- homogénne – zložené z rovnorodých indivíduí

- nehomogénne

- prirodzené
- umelé – pre súdržnosť si vyžadujú aj vonkajší tlak

- primitívne
- vysoko organizované - vnútorne členené

U jednotlivca dochádza pod vplyvom masy k hlbokej premene duševnej činnosti, záujem však smeruje k tomu, aby sme našli vysvetlenie tejto premeny.
Psychológia aj sociológia nám ako vysvetlenie predkladá slovo sugescia (napodobňovanie – Tarde).