To, čo nás núti napodobňovať, je sugestívny vplyv masy – ovplyvňovanie bez dostatočného logického odôvodnenia. Tento vplyv, ako píše Freud, nie je vysvetlený.
Namiesto toho používa na objasnenie psychológie masy pojem libido – energia takých pudov, ktoré sa týkajú všetkého, čo možno zahrnúť pod pojem láska, ktorej jadrom je pohlavná láska. Predpokladá, že vzťahy lásky či citové väzby tvoria podstatu duše masy. Masa je pohromade udržiavaná nejakou silou, žiadna však nemá väčší zjednocovací účinok ako eros. Keď sa jednotlivec v mase vzdá svojej osobitosti a poddá sa sugescií iných, robí to z potreby byť v súlade s nimi, daná tak teda, podľa Freuda, z náklonnosti k nim.

Vzájomná väzba jednotlivcov v mase má aj povahu identifikácie na základe dôležitého
spoločného afektívneho postoja. Týmto spoločným rysom je väzba na vodcu. Tiež vraj
stojíme pred javom „vciťovania“, ktorý má najväčší podiel na našom chápaní iných osôb.
Každý jednotlivec je súčasťou mnohých más, mnohonásobne viazaný identifikáciou. Takto sa každý podieľa na mnohých masových psychikách – psychike rasy, stavu, náboženstva, štátnosti…

Utvorením masy dočasne alebo trvalo mizne neznášanlivosť. Jednotlivci sa správajú tak, akoby boli navzájom rovnakí, znášajú svojráznosti druhého, cítia sa mu rovní a nepociťujú voči nemu odpor. Toto môže byť vyvolané len libidóznou väzbou na iné osoby. Takáto tolerancia však nevydrží dlhšie než bezprostredný prospech, ktorý čerpá zo spolupráce s iným. V prípade vzájomnej spolupráce medzi priateľmi sa utvárajú libidózne stavy, ktoré ho upevňujú. Libido sa primyká k ukájaniu základných životných potrieb a volí si za svoje prvé objekty osoby, ktoré sa na ňom podieľajú. Láska spôsobuje kultúrny obrat od egoizmu k altruizmu. Keď v mase dochádza k obmedzeniu sebalásky, je to dôkaz, že podstata procesu utvárania más tkvie v libidóznych väzbách medzi jej príslušníkmi.

Všetky väzby, na ktorých sa zakladá masa, majú práve charakter pudov zabrzdených vo vzťahu k cieľu. Priame sexuálne tendencie sú vytváraniu más nepriaznivé. Čím významnejšou sa pre Ja stávala pohlavná láska, tým dôraznejšie vyžadovala obmedzenie na dve osoby. Libido utvárajúce masy nie je diferencované podľa pohlavia a je úplne odpútané od cieľov genitálnej organizácie. Prílišné sexuálne pohnútky rozkladajú masový útvar (preto údajne katolícka cirkev prikazuje kňazom celibát). Masa sa v povahe pudov, ktoré ju držia pohromade, zhoduje sa s hypnózou, Ja – ideál je nahradený objektom, ale pridáva k tomu identifikáciu s inými jednotlivcami. Podstatu masy nemožno pochopiť, ak nevenuje pozornosť vodcovi.