Treba ho obdivovať, možno mu veriť, ale nemožno sa ho nebáť.

Cirkev a vojsko sú umelé masy, pôsobí tu vonkajší tlak, aby boli zachované pred rozpadnutím a aby sa zabránilo zmenám v ich štruktúre. Jednotlivca sa nepýtajú, či do takejto masy chce vstúpiť, pokus vystúpiť môže byť trestne stíhaný a potrestaný.
V týchto masách platí, že existuje ilúzia, že je ktosi na ich čele (napr. v katolíckej cirkvi je to Kristus, v armáde vojvodca). Z tohto faktu vyplýva libidózny vzťah. V týchto umelých masách je jednotlivec libidózne viazaný na vodcu a na iné indivíduá patriace k mase. Ak sa u jednotlivca v mase vyskytuje taká výdatná citová väzba v dvojakom smere, nie je ťažké vyvodiť z tohto vzťahu pozorovanú zmenu a obmedzenie jeho osobnosti.

Na ten istý fakt – libidózne väzby – poukazuje aj fenomén paniky. Tá vzniká vtedy, keď sa masa začne rozkladať, alebo ak vzniká pochybnosť, že môže dôjsť k rozpadu skupiny. Každý sa stará sám o seba bez ohľadu na ostatných. Uvoľňuje sa úzkosť. Keď sa jednotlivec v panickej úzkosti začne starať sám o seba na vlastnú päsť, dosvedčuje tým názor, že zmizli tie afektívne väzby, ktoré pre neho doteraz znižovali nebezpečenstvo. Teraz stojí zoči – voči nebezpečenstvu a považuje ho za väčšie. Panická úzkosť predpokladá uvoľnenie libidóznej štruktúry masy. Panika vzniká vystupňovaním nebezpečenstva spoločného pre všetkých, alebo vymiznutím citových väzieb, ktoré masu držia pohromade. Panika znamená rozklad masy.

Utvorený kolektív sa bráni kritike. Nepriateľstvo a agresívne tendencie musí dav nejako odreagovať, treba nájsť nepriateľov.

Stupňovanie afektivity – v autoritatívnych skupinách vznikajú u jedincov agresívne a libidózne snahy, ktoré vyplývajú z nekonformity s ideológiou.

Mravná úroveň masy je za určitých okolností vyššia ako mravná úroveň jednotlivcov, z ktorých sa skladá. Jedine celky sú schopná vysokej nezištnosti a oddanosti. Zostáva skutočnosťou, že veľké myšlienkové rozhodnutia, zásadné objavy a riešenia problémov môže urobiť len jednotlivec pracujúci osamote. Aj duša masy je schopná geniálnych výtvorov (jazyk, ľudová pieseň, folklór a iné).

IV. PSYCHOLÓGIA MASY PODĽA GUSTAVE LE BONA

Gustave Le Bon (1841 – 1931) – francúzsky sociálny psychológ. Najviac ho preslávila jeho štúdia psychologických charakteristík davov. Po získaní doktorátu z medicíny cestoval po Európe, severnej Afrike a Ázii a napísal niekoľko kníh o antropológii a archeológii. Jeho záujmy sa neskôr premiestnili do prírodných vied a sociálnej psychológie.