V diele Psychologické zákony vývoja ľudí (1894, Psychológia ľudí) rozvinul teóriu, že história je produktom rasového alebo národného charakteru, s emóciami a nie inteligenciou, je dominantnou silou v sociálnom vývoji. Skutočný pokrok prisúdil práci intelektuálnej elity.
Le Bon veril, že moderný život bol stále viac charakterizovaný davovými zhromaždeniami. V Psychológii davu (1895), jeho najznámejšej práci, presadzoval názor, že vedomá osobnosť indivídua v dave je v ňom zaplavená a kolektívna duša prevláda, správanie davu je jednomyseľné, emocionálne a intelektuálne slabé.

Gustave Le Bon vo svojej práci Psychológia davu (1895) rozpracoval teóriu davu a masy. V diele uvádza, že jednotlivec koná za určitých podmienok celkom inak, týmito podmienkami sa stáva práve jeho zaradenie do zoskupenia ľudí, ktoré získalo charakter „psychologickej masy“.
„Akéhokoľvek druhu sú indivíduá, z ktorých sa masa skladá, akýkoľvek podobný alebo odlišný je spôsob ich života, zamestnanie, ich charakter alebo ich inteligencia, samotnou okolnosťou ich pretvorenia na masu získavajú kolektívnu dušu, ktorá im umožňuje cítiť, myslieť a konať celkom inak, než by každý z nich cítil, myslel a konal sám osebe. Existujú myšlienky a city, ktoré sa vyskytujú a menia na činy jedine u indivíduí spojených do masy. Psychologická masa je akousi provizórnou bytosťou, skladajúcou sa z heterogénnych prvkov, ktoré sa na okamih vzájomne spojili, podobne ako keď bunky organizmu vytvárajú svojím spojením novú bytosť s celkom inými vlastnosťami, než aké majú jednotlivé bunky samy osebe.“
Obvyklý význam slova dav je zhromaždenie jednotlivcov akejkoľvek národnosti, profesie, pohlavia a akýchkoľvek iných náhod, ktoré ich dali dohromady. Z psychologického aspektu toto slovo zahŕňa niečo celkom odlišné. Dav vytvárajú normálni ľudia, relatívne stabilní, líšiaci sa navzájom svojim myslením, prežívaním a správaním – okrem situácie, keď vytvoria dav. Vtedy jednotlivci splynú do spoločného myslenia a cítenia, podľa zákona momentálnej jednoty sa vytvorí kolektívna myseľ, duša davu, v ktorej sa strácajú uvedomelé osobnosti, prevahu nadobúda iracionálna, primitívna vrstva v ich psychike.
Zoskupenie ľudí má vtedy úplné iné, nové vlastnosti, rozdielne od tých, aké majú jednotlivci, tvoriaci dav. City a idey všetkých osôb v zhromaždení sa uberajú jedným smerom, pôvodná osobnosť zaniká, rysy jednotlivca, ktoré získal vo svojom osobnom živote, sa v mase stierajú. Vtedy sa dav stane tým, čo nazval Gustave Le Bon organizovaným davom alebo psychologickým davom. Kolektívna duša je však formovaná len dočasne, kým sleduje určité ciele.