Ak indivíduá splývajú v mase do jediného celku, určite tu musí byť niečo, čo ich vzájomne viaže, a práve toto spojivo by mohlo byť tým, čo je pre masu charakteristické.
„Je ľahké stanoviť mieru odlišnosti indivídua patriaceho k mase od izolovaného indivídua, menej ľahké je odhaliť príčiny tejto odlišnosti. Aj pri intelektuálnych funkciách hrajú prioritnú rolu nevedomé fenomény. Vedomý duševný život tvorí popri nevedomom duševnom živote iba celkom nepatrnú časť. Naše vedomé akty pochádzajú z určitého nevedomého základu, vytvoreného najmä dedičnými vplyvmi. Ten obsahuje početné stopy predkov, z ktorých sa utvára duša rasy. Za priznanými motívmi našich činov nepochybne existujú tajné dôvody, ktoré nepriznávame, ale za týmito ležia motívy ešte utajenejšie, ktoré vôbec ani nepoznáme. Väčšina nášho každodenného konania je výsledkom skrytých motívom, ktoré nám unikajú.“
Prvou príčinou, motívom väzby masy, je anonymita – v dave jednotlivec stráca zodpovednosť za seba, svoje správanie, zaniká osobnosť jednotlivca, ktorý splýva s davom. V mase dochádza k odbúraniu, oslabeniu psychickej nadstavby, ktorá sa u jednotlivcov vyvinula takým rozmanitým spôsobom, a že sa odhaľuje nevedomý základ, ktorý má u všetkých rovnaký charakter. Takto by vznikol určitý priemerný charakter tvoriaci masu.
Zdanlivo nové vlastnosti, ktoré sa u jednotlivca v dave objavujú, sú prejavmi nevedomia, ktoré určite obsahuje i dispozície ku všetkému zlému v ľudskej duši. Zaniká svedomie a pocit zodpovednosti.
Ďalšia príčina – vzájomná nákaza – je to nevysvetliteľný, ale ľahko pozorovateľný fenomén hypnotickej povahy. Indivíduum obetuje svoj osobný záujem záujmu celku.
Treťou príčinou je sugestibilita. Pomocou rozličných procedúr možno uviesť človeka do stavu, kedy stráca celú svoju vedomú osobnosť a podriaďuje sa sugesciám, potom sa dopúšťa činov, ktoré sú v najhlbšom protiklade s jeho povahou a zvykmi. Jednotlivec pohrúžený po určitú dobu do náručia nejakej masy sa čoskoro pôsobením vplyvov, ktoré z nej vyžarujú, ocitne vo zvláštnom stave, veľmi sa blížiacom fascinácii, akej pod vplyvom hypnotizéra prepadá hypnotizovaný. Vedomá osobnosť celkom zmizla, vôľa a rozlišovacia schopnosť chýbajú, všetky city a myšlienky smerujú tam, kde určí hypnotizér.
Gustave Le Bon v knihe Psychológia davu o fascinácii ľudí píše: „Povedali sme si, že jednou zo všeobecných vlastností davu je neobyčajná poddajnosť sugescii, tým sa vysvetľuje rýchle zameranie citov určitým smerom. Pravidelne býva dav, i keby sa nám zdal akokoľvek ľahostajný, v stave očakávania a napätia, čo uľahčuje sugesciu. Prvá jasne formulovaná sugescia nakazí okamžite všetky mozgy a vyvolá ihneď určité zameranie… a smeruje k tomu, aby sa premenili v čin, či už ide o dobytie paláca alebo prejav oddanosti.