I. ÚVOD

V súčasnosti denná tlač prináša množstvo informácií o udalostiach vo svete. Nie ojedinelými sú v dnešnom svete rôzne manifestácie, zhromaždenia, davové situácie, kde sa zoskupí obrovské množstvo ľudí a spojením svojich síl často dosiahnu svoj cieľ. Naopak, inokedy afekty, hnev či presvedčenie ľudí vedú k deštruktívnym následkom, pri ktorých môže dôjsť až k usmrteniu človeka.
Správanie sa davu vo veľkej miere závisí aj od vodcu, ktorý je iniciátorom hlavných myšlienok, akcií davu. Tento fakt je nám tiež dobre známy, aj v domácej situácií sme mali, alebo i máme možnosť spoznať, ako jeden človek s dobrými rečníckymi schopnosťami (pritom už až tak nezáleží na obsahu prejavu) a s osobnou charizmou dokáže ovplyvniť správanie sa človeka a tým viac je to účinnejšie, ak pôsobí priamo na obrovské masy! Dokáže vyvolať afekty a správanie sa, ktoré by sme od jednotlivca samotného nikdy nečakali. Nesúhlas sa premieňa v agresiu, myšlienka sa okamžite stáva činom a nedajbože, aby sa v dave vyskytol niekto, kto s názorom zúčastnenej väčšiny nesúhlasí…
Práve pre túto aktuálnosť problému, ale aj pre to, že je problém psychológie davu a kolektívneho správania veľmi zaujímavý, rozhodla som sa spracovať ho v ročníkovej práci. Psychológia davu či masy je vlastne jednou z oblastí sociálnej psychológie, z toho teda vyplýva, že sa bude zaoberať spoločenskými javmi. Konkrétne povedané, jej stredobodom záujmu bude skúmanie „jednotlivého človeka ako príslušníka kmeňa, národa, kasty, stavu, inštitúcie alebo ako súčasť zoskupenia ľudí, ktoré sa na určitú dobu s určitým cieľom zorganizuje do masy“ (Freud, Psychológia masy a analýza Ja, 1996). Psychológia masy v sebe skrýva veľké množstvo problémov, ktoré ešte treba objasniť a na druhej strane svojimi výsledkami sa už pričinila o pochopenie najrôznejších sociálnych javov (môže zájsť až do oblasti revolúcie).
Úlohou psychológie masy je vlastne vysvetliť masové správanie, prejavy a procesy, ktoré tu prebiehajú. Ja sa v práci zaoberám teóriami kolektívneho správania a následne uvádzam tri rôzne pohľady na psychológiu davu – psychoanalytický pohľad Sigmunda Freuda, ktorý nezabúda ani na otázku vodcu (mimochodom, touto otázkou sa filozofi a myslitelia zaoberali už od najstarších čias, i v dielach Platóna či Machiavelliho by sme mohli nájsť „sociálnopsychologické myšlienky“), teoreticky najrozvinutejšiu prácu Gustava Le Bona a „život masy“ podľa Williama McDougalla.

Zároveň pridávam aj súčasné prístupy k problematike, kde uvádzam rôzne názory, aby bolo možné ich porovnanie. Uvádzam aj fakty o jednom z dôležitých prejavov davového správania, ktorým je panika.
Touto nie rozsiahlou prácou sa ani zďaleka nedá obsiahnuť celý problém psychológie davu, podáva len základné informácie. No i tak som sa snažila čo najdôslednejšie zhrnúť informácie, ktoré som získala z odbornej literatúry.

Autorka

II. KOLEKTÍVNE SPRÁVANIE

Kolektívne správanie je spoločné správanie ľudí, t. j. akékoľvek reagovanie ľudí na spoločný podnet. Je spontánne, nestabilné, emotívne, nekonvenčné. Prekračuje platné sociálne normy, pokladá sa za potenciálny zdroj i produkt sociálnej zmeny. Odlišuje sa od bežného správania, najmä preto, že neprebieha v stabilných sociálnych skupinách, alebo vo veľkých agregátoch a kolektivitách, t. j. medzi ľuďmi, ktorí na seba pôsobia len kratší čas a povrchnejšie, bez vytvorenia hlbších väzieb medzi sebou.

Dav je všeobecne definovaný ako súbor väčšieho počtu ľudí, ktorí sú v telesnej blízkosti zhromaždení v určitom čase a na určitom mieste, spája ich spoločný záujem, postoj alebo presvedčenie a konajú v jeho mene. Ľudia v dave majú určitý pocit anonymity, sú ovplyvniteľnejší ako keď sú sami, ich správanie je impulzívnejšie, emotívnejšie aspontánnejšie. Majú pocit nezraniteľnosti, pocit väčšej istoty a sily. Vzájomná interakcia ľudí je slabá, obmedzuje sa na davovú situáciu a trvá len dovtedy, kým trvá táto situácia.

Sociológovia vypracovali niekoľko teórií, ktoré sa pokúšali odhaliť určité zákonitosti pri jeho vzniku a priebehu (Jozef Košta, Sociológia, 1999):
- teória nápodoby
- konvergenčná teória davového správania
- teória postupného preberania noriem
- teória pridanej hodnoty

1. teória nápodoby: davové správanie ako výsledok straty individuálnej identity, ako snahu jednotlivcov správať sa ako ostatní. Príčina sa vidí v anonymite a emocionalite davovej situácie. Výsledkom je kolektívne vedomie davu, jeho vlastný život, nezávislý od osobností jednotlivcov i existujúcich noriem.
Gustave Le Bon (1841 – 1931, Francúzsko) – predstaviteľ tejto teórie, ktorú publikoval 1895 v práci Davy. K jej napísaniu ho motivovalo štúdium správania sa revolučných más vo francúzskej revolúcii v roku 1789. Z historického hľadiska autor teóriu formuloval ako konzervatívny kritik demokracie. Chápal totiž francúzsku revolúciu ako signál novej éry, v ktorej začnú vládnuť davy, t. j. obyčajní, priemerní ľudia.

Podľa neho príliš veľké skupiny ľudí (medzi ktoré zaraďoval i parlamenty) nie sú schopné uskutočňovať racionálne rozhodnutia. Nazdával sa, že v demokratických inštitúciách budú ľudia reagovať primitívnejšie, že zabudnú na svoje civilizovanejšie schopnosti.

2. Konvergenčná teória: davové správanie ako činnosť ľudí s rovnakými alebo podobnými dispozíciami, úklonmi. Na rozdiel od predchádzajúcej, podľa tejto teórie dav správanie ľudí nemení, len ho intenzifikuje. Napríklad sa tvrdí, že dav uvoľňuje primitívne emocionálne impulzy, ruší sebaovládanie, ktoré nedovolilo, aby sa prejavili. Na rozdiel od teórie nápodoby, ktorá vysvetľuje davové správanie prostredníctvom situačných faktorov, konvergenčná teória ho vysvetľuje prostredníctvom individuálnych faktorov (ktoré navyše nemusia mať podobu zjavných charakteristík, ale len latentných tendencií).
Predstavitelia: E. D. Martin, F. H. Allport

3. Teória postupného preberania noriem: nepredpokladá, že davy sú iracionálne kolektivity, súbory jednotlivcov, ktoré konajú nekonvenčne a neštruktúrovane. Naopak, tvrdí, že aj davové správanie riadia normy, ktoré členovia davu postupne preberajú od niekoľkých jednotlivcov. Konkrétna forma správania sa ľudí v danej situácii závisí od vývoja situácie, od toho, aké normy v situácii prevládnu. Podľa tejto teórie je teda aj navonok chaotické správanie špecifickým normovaným správaním.
Predstavitelia: R. Turner, L. Kilian

4. Teória pridanej hodnoty: autor: N. Smelser – pridanou hodnotou myslí narastanie hodnoty pri premene surovín na finálne výrobky. Teória vymedzuje šesť faktorov alebo podmienok, ktoré sú nevyhnutné pre vznik davového správania. Ak tieto faktory nie sú prítomné, davové správanie nemôže vzniknúť, ak sú prítomné všetky, existuje veľká pravdepodobnosť vzniku davového správania. Pritom pravdepodobnosť vzniku sa zvyšuje s prítomnosťou každého ďalšieho faktora. Navyše prítomnosť ďalšieho faktora vyvoláva podmienky pre prítomnosť každého z nich. Ide o tieto faktory:
- štruktúrne predpoklady: tento faktor hovorí, že ak má vzniknúť davové správanie, sociálne pomery ho musia umožňovať.
- štruktúrne napätie: teória vychádza z predpokladu, že cieľom davového správania je riešiť a odstraňovať problémy. Davové správanie je teda prostriedok na riešenie existujúcich napätí - stresu, deprivácie, ohrozenia, neistoty a pod.
- spoločné presvedčenie, viera: táto podmienka hovorí o potrebe spoločného názoru, pohľadu na situáciu. Len tak sa dá davové správanie usmerniť.

Smelser súhlasí s Le Bonom, že správanie davov je iracionálne.
- zahajovací impulz: táto podmienka zdôrazňuje potrebu existencie spúšťacieho faktora.
- mobilizácia účastníkov akcie: týmto faktorom sa vyjadruje potreba zvolania, sústredenie ľudí na jedno miesto.
- fungovanie, resp. nefungovanie sociálnej kontroly: podmienka hovorí, že davové správanie vzniká skôr vtedy, ak nefunguje sociálna kontrola, t. j. nefungujú mechanizmy, ktoré môže zabrániť jeho vzniku.

Masa sa chápe ako súbor väčšieho počtu ľudí, rozptýlených v určitom čase na viacerých miestach, ktorých rovnako aktov prípade davu spája spoločný záujem, postoj alebo presvedčenie a konajú v jeho mene. Masové správanie sa vyskytuje najmä vo veľkých spoločnostiach, v ktorých nedochádza k osobným kontaktom všetkých, ale v ktorých môže dochádzať k určitému vzájomnému ovplyvňovaniu správania ľudí.
Podnetom masového správania môže byť všetko, čo vyvolá spoločnú reakciu.

Druhy masového správania:
- šírenie zvestí: neformálny spôsob rozširovania informácie medzi ľuďmi, môže byť pravdivá alebo nepravdivá
- módne, konjunkturálne správanie: štýl prejavu alebo správania, ktorý uprednostňuje väčší počet ľudí v určitom časovom úseku, období.

Sociálna psychológia skúma individuálne myslenie a motivácie v skupinových situáciách.

Kolektívne správanie sa objavuje v situáciách, kedy spoločenská väzba je oslabená, autority sú neisté a prostriedky sociálnej kontroly sú zbavené možnosti pôsobiť. Dochádza k nemu najmä v obdobiach rýchlych sociálnych zmien, kedy sa prejavujú nové myšlienky, počas vojen, hospodárskych kríz a katastrôf.
Rýchlo sa šíria paniky a povesti.
Základom týchto javov je „emocionálna infekcia“. Je to stav vedomia, ktorý sa hromadne objavuje u väčšiny členov davu, je to stav nepokoja a očakávania, napätia a vzrušenia. Na dlhšiu dobu je neznesiteľný, a preto vyvoláva situáciu, v ktorej sú ľudia pripravení uvoľniť napätie. V skupinách ľudí sa vytvárajú totožné alebo podobné emocionálne stavy. Na základe týchto stavov vzniká schopnosť totožného alebo podobného iracionálneho chovania. Ide o súbor psychologických procesov, ktoré ešte nie sú plne preskúmané, ale objavujú sa v nich tieto prvky:
- ľudia silnejšie podliehajú sugescii, sú viac naklonení veriť poverám a interpretovať si ľubovoľný podnet tak, akoby bol spätý s ich očakávaním, zužuje sa oblasť ich uvedomelého konania, nevšímajú si javy, ktoré nie sú späté s ich očakávaniami, mizne schopnosť kritického myslenia.
- ľudia viac podliehajú vzájomným stimulujúcim vplyvom
- nevyhnutným prvkom emocionálnej infekcie sú rovnorodé skúsenosti – rovnorodých skupinách.

Spomínané psychické javy sa totiž prejavujú len v určitých spoločenských podmienkach a vystupujú vždy pohromade, pričom fyziologické javy vznikajú vždy, ale len v určitej štruktúre.
Emocionálna infekcia vyvoláva vysokú súdržnosť davu. Je to emocionálne súdržnosť, ale je veľmi intenzívna. V Dave existuje malá vnútorná disciplína, normy sú porušované. Členovia majú sklon jednať v rozčúlení, konajú akty neobmedzenej obetavosti a odvahy.

Ľudia v dave majú zosilený pocit solidarity, zvýšenú tendenciu napodobňovať druhých. Majú pocit, že ich snahy sú absolútne správne, sú morálne vzrušení. Dav je spätý emocionálno – pudovou väzbou.

III. PSYCHOLÓGIA MASY PODĽA SIGMUNDA FREUDA

Sigmund Freud (1856 – 1939) je všeobecne považovaný za zakladateľa psychoanalýzy. Narodil sa na Morave. Na jeho vedeckú kariéru mali vplyv práca vo Fyziologickom ústave viedenskej univerzity. Freud vypracoval teóriu o nevedomí. Publikoval štúdiu o hystérii, kde uvádzal, že hysterické symptómy majú zmysel a sú náhradou za normálne psychické deje, odstránia sa vtedy, keď sa pacientovi ozrejmí ich skrytý zmysel. Namiesto hypnózy použil metódu koncentrácie pacienta na symptóm a metódu voľných asociácií. Hlavné piliere psychoanalýzy sú náuka o nevedomí, náuka o libide a náuka o potlačení.
Práce: Zobrané spisy, Výklad snov, Psychopatológia každodenného života, Psychológia masy a analýzy ja, Psychoanalytické chorobopisy, Nespokojnosť v kultúre, Mojžiš a monoteizmus, Totem a tabu a iné.

„Hnacou silou všetkých ľudských snažení je úsilie o dosiahnutie oboch cieľov – úžitku a získania slasti“, hovorí Freud v diele Nespokojnosť v kultúre.
Ľudské spolužitie sa stáva možným len vtedy, keď sa nájde väčšina, ktorá je silnejšia než každý jednotlivec a udržuje proti takým jednotlivcom spojenectvo. Jednoducho povedané, potreba združovania sa je celkom prirodzená, vyplýva z určitých dôvodov a je spôsobená určitými faktormi, ako sa neskôr dozvieme, jedným z nich je libido, ktoré spôsobuje, že sa ľudia potrebujú zlučovať (zhlučovať) (S. Freud, Psychológia masy a analýza Ja, 1996). Samotný zhluk ľudí však ešte podľa Freuda nie je masa, pokiaľ v ňom nevznikli príslušné väzby:
- prchavé
- trvalé

- homogénne – zložené z rovnorodých indivíduí

- nehomogénne

- prirodzené
- umelé – pre súdržnosť si vyžadujú aj vonkajší tlak

- primitívne
- vysoko organizované - vnútorne členené

U jednotlivca dochádza pod vplyvom masy k hlbokej premene duševnej činnosti, záujem však smeruje k tomu, aby sme našli vysvetlenie tejto premeny.
Psychológia aj sociológia nám ako vysvetlenie predkladá slovo sugescia (napodobňovanie – Tarde).

To, čo nás núti napodobňovať, je sugestívny vplyv masy – ovplyvňovanie bez dostatočného logického odôvodnenia. Tento vplyv, ako píše Freud, nie je vysvetlený.
Namiesto toho používa na objasnenie psychológie masy pojem libido – energia takých pudov, ktoré sa týkajú všetkého, čo možno zahrnúť pod pojem láska, ktorej jadrom je pohlavná láska. Predpokladá, že vzťahy lásky či citové väzby tvoria podstatu duše masy. Masa je pohromade udržiavaná nejakou silou, žiadna však nemá väčší zjednocovací účinok ako eros. Keď sa jednotlivec v mase vzdá svojej osobitosti a poddá sa sugescií iných, robí to z potreby byť v súlade s nimi, daná tak teda, podľa Freuda, z náklonnosti k nim.

Vzájomná väzba jednotlivcov v mase má aj povahu identifikácie na základe dôležitého
spoločného afektívneho postoja. Týmto spoločným rysom je väzba na vodcu. Tiež vraj
stojíme pred javom „vciťovania“, ktorý má najväčší podiel na našom chápaní iných osôb.
Každý jednotlivec je súčasťou mnohých más, mnohonásobne viazaný identifikáciou. Takto sa každý podieľa na mnohých masových psychikách – psychike rasy, stavu, náboženstva, štátnosti…

Utvorením masy dočasne alebo trvalo mizne neznášanlivosť. Jednotlivci sa správajú tak, akoby boli navzájom rovnakí, znášajú svojráznosti druhého, cítia sa mu rovní a nepociťujú voči nemu odpor. Toto môže byť vyvolané len libidóznou väzbou na iné osoby. Takáto tolerancia však nevydrží dlhšie než bezprostredný prospech, ktorý čerpá zo spolupráce s iným. V prípade vzájomnej spolupráce medzi priateľmi sa utvárajú libidózne stavy, ktoré ho upevňujú. Libido sa primyká k ukájaniu základných životných potrieb a volí si za svoje prvé objekty osoby, ktoré sa na ňom podieľajú. Láska spôsobuje kultúrny obrat od egoizmu k altruizmu. Keď v mase dochádza k obmedzeniu sebalásky, je to dôkaz, že podstata procesu utvárania más tkvie v libidóznych väzbách medzi jej príslušníkmi.

Všetky väzby, na ktorých sa zakladá masa, majú práve charakter pudov zabrzdených vo vzťahu k cieľu. Priame sexuálne tendencie sú vytváraniu más nepriaznivé. Čím významnejšou sa pre Ja stávala pohlavná láska, tým dôraznejšie vyžadovala obmedzenie na dve osoby. Libido utvárajúce masy nie je diferencované podľa pohlavia a je úplne odpútané od cieľov genitálnej organizácie. Prílišné sexuálne pohnútky rozkladajú masový útvar (preto údajne katolícka cirkev prikazuje kňazom celibát). Masa sa v povahe pudov, ktoré ju držia pohromade, zhoduje sa s hypnózou, Ja – ideál je nahradený objektom, ale pridáva k tomu identifikáciu s inými jednotlivcami. Podstatu masy nemožno pochopiť, ak nevenuje pozornosť vodcovi.

Potreba vodcu je spôsobená libidom, ktoré sleduje narcistické potreby a je priťahované k objektom, ktoré zaisťujú ich uspokojenie. Touto teóriou sa dá tiež zjednodušene vysvetliť vznik más, združovanie ľudí do davov.
Nedá sa vzdať ovládania masy menšinou, pretože masy sú lenivé a nechápavé, nerady sa zriekajú pudov, argumenty o nevyhnutnosti takého odriekania ich nepresvedčia, povzbudzujú sa navzájom v neviazanosti. Len vplyvom príkladných jedincov, ktorých uznajú za svojich vodcov, ich možno primäť k pracovným výkonom a odriekaniu, na ktoré je trvanie kultúry odkázané. Je dobré, ak vodcovia sú schopní ovládať svoje pudové priania. Ľudia nepracujú dobrovoľne radi a argumenty nezmôžu nič proti ich vášňam.

Rozdiel medzi masami s vodcom a bez vodcu: otázka, či masy s vodcom nie sú pôvodnejšie a úplnejšie, či v iných masách nemôže byť nahradený vodca nejakou ideou, abstraktným pojmom, k čomu tvoria prechod už náboženské masy, ktorých hlavou je určitá nedokázateľná bytosť, alebo môže túto úlohu plniť určitá idea, prianie.

S. Freud hovorí o zrieknutí sa členmi časti svojej identity v prospech vodcu, dobrovoľne sa stávajú od neho závislými, regredujú na vzťah rodič – dieťa.
Freud dokonca vyvíja teóriu, že túžba vlastniť milovaného vodcu je samotným kľúčom k združovaniu ľudí, k tvoreniu masy. Pretože vodca je nedosiahnuteľný a pretože jeho pozornosť musí byť rozdelená medzi množstvo nasledovníkov, vzťah identifikácie je vyjadrený v požiadavke uniformity, takže nasledovníci dôrazne pôsobia jeden na druhého, vzhľadom na príklad ich vodcu.

Aj negatívny vodca či idea môže pôsobiť zjednocujúco a vyvolávať podobné citové väzby.
Veľký človek (vodca) podľa Freuda ovplyvňuje svojich blížnych (masu) dvojakým spôsobom: svojou osobnosťou a ideou, za ktorú sa angažuje. Táto idea môže vyjadrovať nejaké staré želanie más alebo ukazovať ich túžbam nejaký nový cieľ, či nejako inak priťahovať masy. Niekedy pôsobí osobnosť sama osebe, zatiaľ čo idea hrá úplne vedľajšiu rolu. V ľudskej mase je silná potreba autority, ktorú možno obdivovať, pred ktorou sa človek skláňa, ktorá nad ním vládne a prípadne ho aj týra. Táto potreba masy je vlastne prenesená túžba po otcovi, ktorá od detstva existuje v každom človeku. Všetky črty, ktoré sa prisudzujú veľkému človeku, sú otcovské vlastnosti. Rozhodnosť myslenia, sila vôle, energia činu patria k obrazu otca, predovšetkým však autonómia a nezávislosť veľkého človeka, jeho božská bezstarostnosť, prerastajúca niekedy až do bezohľadnosti.

Treba ho obdivovať, možno mu veriť, ale nemožno sa ho nebáť.

Cirkev a vojsko sú umelé masy, pôsobí tu vonkajší tlak, aby boli zachované pred rozpadnutím a aby sa zabránilo zmenám v ich štruktúre. Jednotlivca sa nepýtajú, či do takejto masy chce vstúpiť, pokus vystúpiť môže byť trestne stíhaný a potrestaný.
V týchto masách platí, že existuje ilúzia, že je ktosi na ich čele (napr. v katolíckej cirkvi je to Kristus, v armáde vojvodca). Z tohto faktu vyplýva libidózny vzťah. V týchto umelých masách je jednotlivec libidózne viazaný na vodcu a na iné indivíduá patriace k mase. Ak sa u jednotlivca v mase vyskytuje taká výdatná citová väzba v dvojakom smere, nie je ťažké vyvodiť z tohto vzťahu pozorovanú zmenu a obmedzenie jeho osobnosti.

Na ten istý fakt – libidózne väzby – poukazuje aj fenomén paniky. Tá vzniká vtedy, keď sa masa začne rozkladať, alebo ak vzniká pochybnosť, že môže dôjsť k rozpadu skupiny. Každý sa stará sám o seba bez ohľadu na ostatných. Uvoľňuje sa úzkosť. Keď sa jednotlivec v panickej úzkosti začne starať sám o seba na vlastnú päsť, dosvedčuje tým názor, že zmizli tie afektívne väzby, ktoré pre neho doteraz znižovali nebezpečenstvo. Teraz stojí zoči – voči nebezpečenstvu a považuje ho za väčšie. Panická úzkosť predpokladá uvoľnenie libidóznej štruktúry masy. Panika vzniká vystupňovaním nebezpečenstva spoločného pre všetkých, alebo vymiznutím citových väzieb, ktoré masu držia pohromade. Panika znamená rozklad masy.

Utvorený kolektív sa bráni kritike. Nepriateľstvo a agresívne tendencie musí dav nejako odreagovať, treba nájsť nepriateľov.

Stupňovanie afektivity – v autoritatívnych skupinách vznikajú u jedincov agresívne a libidózne snahy, ktoré vyplývajú z nekonformity s ideológiou.

Mravná úroveň masy je za určitých okolností vyššia ako mravná úroveň jednotlivcov, z ktorých sa skladá. Jedine celky sú schopná vysokej nezištnosti a oddanosti. Zostáva skutočnosťou, že veľké myšlienkové rozhodnutia, zásadné objavy a riešenia problémov môže urobiť len jednotlivec pracujúci osamote. Aj duša masy je schopná geniálnych výtvorov (jazyk, ľudová pieseň, folklór a iné).

IV. PSYCHOLÓGIA MASY PODĽA GUSTAVE LE BONA

Gustave Le Bon (1841 – 1931) – francúzsky sociálny psychológ. Najviac ho preslávila jeho štúdia psychologických charakteristík davov. Po získaní doktorátu z medicíny cestoval po Európe, severnej Afrike a Ázii a napísal niekoľko kníh o antropológii a archeológii. Jeho záujmy sa neskôr premiestnili do prírodných vied a sociálnej psychológie.

V diele Psychologické zákony vývoja ľudí (1894, Psychológia ľudí) rozvinul teóriu, že história je produktom rasového alebo národného charakteru, s emóciami a nie inteligenciou, je dominantnou silou v sociálnom vývoji. Skutočný pokrok prisúdil práci intelektuálnej elity.
Le Bon veril, že moderný život bol stále viac charakterizovaný davovými zhromaždeniami. V Psychológii davu (1895), jeho najznámejšej práci, presadzoval názor, že vedomá osobnosť indivídua v dave je v ňom zaplavená a kolektívna duša prevláda, správanie davu je jednomyseľné, emocionálne a intelektuálne slabé.

Gustave Le Bon vo svojej práci Psychológia davu (1895) rozpracoval teóriu davu a masy. V diele uvádza, že jednotlivec koná za určitých podmienok celkom inak, týmito podmienkami sa stáva práve jeho zaradenie do zoskupenia ľudí, ktoré získalo charakter „psychologickej masy“.
„Akéhokoľvek druhu sú indivíduá, z ktorých sa masa skladá, akýkoľvek podobný alebo odlišný je spôsob ich života, zamestnanie, ich charakter alebo ich inteligencia, samotnou okolnosťou ich pretvorenia na masu získavajú kolektívnu dušu, ktorá im umožňuje cítiť, myslieť a konať celkom inak, než by každý z nich cítil, myslel a konal sám osebe. Existujú myšlienky a city, ktoré sa vyskytujú a menia na činy jedine u indivíduí spojených do masy. Psychologická masa je akousi provizórnou bytosťou, skladajúcou sa z heterogénnych prvkov, ktoré sa na okamih vzájomne spojili, podobne ako keď bunky organizmu vytvárajú svojím spojením novú bytosť s celkom inými vlastnosťami, než aké majú jednotlivé bunky samy osebe.“
Obvyklý význam slova dav je zhromaždenie jednotlivcov akejkoľvek národnosti, profesie, pohlavia a akýchkoľvek iných náhod, ktoré ich dali dohromady. Z psychologického aspektu toto slovo zahŕňa niečo celkom odlišné. Dav vytvárajú normálni ľudia, relatívne stabilní, líšiaci sa navzájom svojim myslením, prežívaním a správaním – okrem situácie, keď vytvoria dav. Vtedy jednotlivci splynú do spoločného myslenia a cítenia, podľa zákona momentálnej jednoty sa vytvorí kolektívna myseľ, duša davu, v ktorej sa strácajú uvedomelé osobnosti, prevahu nadobúda iracionálna, primitívna vrstva v ich psychike.
Zoskupenie ľudí má vtedy úplné iné, nové vlastnosti, rozdielne od tých, aké majú jednotlivci, tvoriaci dav. City a idey všetkých osôb v zhromaždení sa uberajú jedným smerom, pôvodná osobnosť zaniká, rysy jednotlivca, ktoré získal vo svojom osobnom živote, sa v mase stierajú. Vtedy sa dav stane tým, čo nazval Gustave Le Bon organizovaným davom alebo psychologickým davom. Kolektívna duša je však formovaná len dočasne, kým sleduje určité ciele.

Ak indivíduá splývajú v mase do jediného celku, určite tu musí byť niečo, čo ich vzájomne viaže, a práve toto spojivo by mohlo byť tým, čo je pre masu charakteristické.
„Je ľahké stanoviť mieru odlišnosti indivídua patriaceho k mase od izolovaného indivídua, menej ľahké je odhaliť príčiny tejto odlišnosti. Aj pri intelektuálnych funkciách hrajú prioritnú rolu nevedomé fenomény. Vedomý duševný život tvorí popri nevedomom duševnom živote iba celkom nepatrnú časť. Naše vedomé akty pochádzajú z určitého nevedomého základu, vytvoreného najmä dedičnými vplyvmi. Ten obsahuje početné stopy predkov, z ktorých sa utvára duša rasy. Za priznanými motívmi našich činov nepochybne existujú tajné dôvody, ktoré nepriznávame, ale za týmito ležia motívy ešte utajenejšie, ktoré vôbec ani nepoznáme. Väčšina nášho každodenného konania je výsledkom skrytých motívom, ktoré nám unikajú.“
Prvou príčinou, motívom väzby masy, je anonymita – v dave jednotlivec stráca zodpovednosť za seba, svoje správanie, zaniká osobnosť jednotlivca, ktorý splýva s davom. V mase dochádza k odbúraniu, oslabeniu psychickej nadstavby, ktorá sa u jednotlivcov vyvinula takým rozmanitým spôsobom, a že sa odhaľuje nevedomý základ, ktorý má u všetkých rovnaký charakter. Takto by vznikol určitý priemerný charakter tvoriaci masu.
Zdanlivo nové vlastnosti, ktoré sa u jednotlivca v dave objavujú, sú prejavmi nevedomia, ktoré určite obsahuje i dispozície ku všetkému zlému v ľudskej duši. Zaniká svedomie a pocit zodpovednosti.
Ďalšia príčina – vzájomná nákaza – je to nevysvetliteľný, ale ľahko pozorovateľný fenomén hypnotickej povahy. Indivíduum obetuje svoj osobný záujem záujmu celku.
Treťou príčinou je sugestibilita. Pomocou rozličných procedúr možno uviesť človeka do stavu, kedy stráca celú svoju vedomú osobnosť a podriaďuje sa sugesciám, potom sa dopúšťa činov, ktoré sú v najhlbšom protiklade s jeho povahou a zvykmi. Jednotlivec pohrúžený po určitú dobu do náručia nejakej masy sa čoskoro pôsobením vplyvov, ktoré z nej vyžarujú, ocitne vo zvláštnom stave, veľmi sa blížiacom fascinácii, akej pod vplyvom hypnotizéra prepadá hypnotizovaný. Vedomá osobnosť celkom zmizla, vôľa a rozlišovacia schopnosť chýbajú, všetky city a myšlienky smerujú tam, kde určí hypnotizér.
Gustave Le Bon v knihe Psychológia davu o fascinácii ľudí píše: „Povedali sme si, že jednou zo všeobecných vlastností davu je neobyčajná poddajnosť sugescii, tým sa vysvetľuje rýchle zameranie citov určitým smerom. Pravidelne býva dav, i keby sa nám zdal akokoľvek ľahostajný, v stave očakávania a napätia, čo uľahčuje sugesciu. Prvá jasne formulovaná sugescia nakazí okamžite všetky mozgy a vyvolá ihneď určité zameranie… a smeruje k tomu, aby sa premenili v čin, či už ide o dobytie paláca alebo prejav oddanosti.

Netreba veľký dav, aby sa stratila schopnosť vidieť presne… Niekoľko zhromaždených jedincov tvorí dav, a i keď sú to vynikajúci vodcovia, nadobúdajú všetky vlastnosti davu, ak pozorujú predmet, ktorý je mimo ich obor. Pozorovacia schopnosť a kritický duch každého z nich vyprchá.“

Indivíduum patriace k mase si nie je vedomé svojich činov, sú u neho vyradené určité schopnosti, iné sa pritom vystupňujú na najvyššiu možnú mieru. Neovládateľný pud ho núti vykonať určité skutky.
Hlavné znaky indivídua v mase: zánik vedomej osobnosti, prevládanie nevedomej osobnosti, orientácia myšlienok a citov rovnakým smerom pod vplyvom sugescie a nákazy, tendencia okamžite uskutočniť vsugerované myšlienky. Jednotlivec sa stáva „automatom bez vôle“, nadobúda dojem nepotrestateľnosti, pocit nepremožiteľnej moci, holduje svojim pudom, ktoré by inak udržoval na uzde. Uvoľňujú sa deštruktívne tendencie. Mizne pocit zodpovednosti.
Le Bon vysvetľuje stav indivídua v mase ako stav hypnotický.
Jednotlivec sa správa inak, keď je sám, a inak, keď je pod vplyvom davu. Ľudia pod vplyvom davu strácajú svoju schopnosť kritického, racionálneho myslenia a správania a stávajú sa ľahko ovplyvniteľní a ovládateľní. Vracajú sa vlastne k primitívnejším formám reakcií, než akých sú schopní za normálnych okolností. Samotná príslušnosť k mase spôsobuje, že človek zostupuje na civilizačnom rebríčku o niekoľko stupňov nižšie. Aj vzdelaný jednotlivec je v mase barbarom, t. j. tvorom ovládaným inštinktmi, je spontánny, prudký, divoký, nadšený, schopný násilia, ale aj nadšenia a heroizmu. Výrazný je aj pokles intelektuálneho výkonu v dôsledku splynutia s masou. Popis duše masy: Le Bon poukazuje na zhodu s duševným životom primitívov a detí. Masa je impulzívna, premenlivá a vznetlivá. Impulzy sú také panovačné, že ani osobné momenty, ani sebazáchovný zreteľ sa neuplatnia. O ničom nepremýšľa vopred a nie je schopná dlhodobého vôľového úsilia. Svoje priania uskutočňuje okamžite, má pocit všemohúcnosti. Masa je ľahko ovplyvniteľná, nekritická, myslí v obrazoch, ktorých poradie sa riadi asociáciami tak, ako v stavoch slobodného fantazírovania. City masy sú jednoduché a prehnané, masa zachádza do extrému, podozrenie sa hneď mení na istotu, zárodok antipatie sa mení na divokú nenávisť.
Inteligencia davu sa rovná inteligencii najmenej inteligentného člena tohto davu.
Masa má sklon ku všetkým extrémom, možno ju aktivizovať jedine nadmerným podnetom. Kto chce na masu zapôsobiť, musí argumenty podávať v najvýraznejších obrazoch a preháňať, ustavične opakovať to isté.
Masa je netolerantná, ale je dôverčivá voči autorite. Rešpektuje silu a dobrotou sa takmer nedá ovplyvniť.

Od svojich hrdinov vyžaduje silu, dokonca až násilníctvo. Chce byť ovládaná a utláčaná a svojho pána sa chce báť. Je konzervatívna, má neobmedzenú úctu pred tradíciou. Dav sa môže spustiť ku kriminálnym činom.
Čo sa týka mravnej úrovne masy, odpadajú tu všetky individuálne zábrany, prebúdzajú sa kruté, brutálne, deštruktívne inštinkty. Masy sú schopné vysokej miery odriekania, nezištnosti a oddanosti nejakému ideálu. Zatiaľ čo intelektuálny výkon masy je vždy hlboko pod intelektuálnym výkonom jednotlivca, môže jej etické správanie túto úroveň tak do značnej miery prevyšovať, ako aj hlboko pod ňu klesnúť. V masách môžu vedľa seba existovať aj protikladné myšlienky bez vzniku konfliktu. Masa podlieha magickej moci slov, dožadujú sa ilúzií. V duševnej činnosti masy ustupuje overovanie reality do pozadia oproti sile afektívne obsadených túžobných pohnútok.

Len čo sa živé bytosti spoja do istého zoskupenia, inštinktívne sa podriadia autorite nejakého vodcu. Masa je vlastne poslušné stádo a nedokáže žiť bez pána. Masa chce byť ovládaná neobmedzenou silou a potrpí si na autoritu, prahne po tom, aby si ju niekto podmanil.
Vodca sám musí byť fascinovaný nejakou silnou vierou, aby dokázal prebudiť vieru v mase. Vodcom Le Bon pripisuje tajuplnú moc, ktorú nazýva prestíž. Prestíž je druh moci, akou si nás podmaňuje jednotlivec, dielo, idea.

Podľa neho sa jednotlivec správa inak, keď je sám, a inak, keď je pod vplyvom davu. Ľudia pod vplyvom davu strácajú svoju schopnosť kritického, racionálneho myslenia a správania a stávajú sa ľahko ovplyvniteľní a ovládateľní. Vracajú sa vlastne k primitívnejším formám reakcií, než akých sú schopní za normálnych okolností. V dave sa z ľudí stávajú barbari, t. j. tvory ovládané inštinktmi. Preto reagujú spontánne, sú schopní násilia, ale aj nadšenia a heroizmu.

V. PSYCHOLÓGIA MASY PODĽA WILLIAMA MC DOUGALLA

William Mc Dougall (1871 – 1938) bol anglický psychológ, ktorý sa odsťahoval do USA v r.1920.
Jeho práce: Úvod do sociálnej psychológie (1908) – stal sa učebnicou na univerzitách, Skupinová duša (1920)
Jeho koncepcia mala radikálny teleologický charakter. Inštinkty považoval za vrodené vnútorné schopnosti, zamerané na účelné konania. Inštinkty považoval za jediné motívy konania človeka ako sociálnej bytosti. Vnútorným prejavom inštinktov sú emócie.

Jeho teória sa považovala z aplikáciu „Darwinovho prístupu“ na problémy sociálneho správania.
Mc Dougall považoval spontánne, materiálne nedeterminovaé smerovanie k cieľu za základnú charakteristiku života.
Koncepcia: „hormická psychológia“ (z gréc. horme – pohnútka) – hybnou silou každého konania sú inštinkty. Mc Dougall považoval človeka za bytosť, ktorú riadia vrodené „hlbinné“ sily.

Mc Dougall vo svojom diele zdôraznil, že masa nemá organizáciu – je to dav. Priznáva však, že nie je ľahké, aby vznikol dav ľudí bez toho, aby neboli aspoň počiatky nejakej organizácie.

V jeho diele, ktoré bolo jednou z najdôležitejších prác týkajúcich sa sociálnej psychológie uvádza opis vlastností davu a spomína, že jednou z hlavných charakteristík davu je vystupňovanie afektivity. K tomuto dochádza u každého jednotlivca, pre zúčastnených je príjemným pocitom, keď sa bez obmedzenia môžu oddávať vášňam a pritom splývať s masou. Tento účinok Mc Dougall vysvetľuje známou citovou nákazou. Ako vzorový príklad na vystupňovanie afektu nákazou použil prípad paniky. Úzkosť v mase vzrastá indukciou (nákazou). Paniku popisuje ako jeden z najzreteľnejších výkonov kolektívnej psychiky.

Vnímané znaky afektívneho stavu vyvolajú u vnímajúceho ten istý afekt, znásobený je väčším počtom okolitých osôb. Pritom však sám stupňuje vzrušenie ostatných a takouto vzájomnou indukciou narastá afektívny súboj jednotlivcov. Pôsobí tu aj nutkanie prispôsobiť sa vo svojom správaní ostatným, zostať v súlade. Hrubšie a jednoduchšie citové pohnútky majú najväčšiu možnosť „prežitia“ v mase.
Mc Dougall varuje pred nebezpečenstvom dostať sa do rozporu s masou, bezpečné je, keď jednotlivec „vyje s vlkmi“.
Nie je teda neobvyklé, keď jednotlivec robí veci, od ktorých sa v bežnom živote odvrátil.
Nižšie inteligencie sťahujú vyššie na svoju úroveň. Stupňovanie afektivity vytvára nepriaznivé podmienky pre normálnu duševnú prácu a pri tlaku masy neprebiehajú myšlienkové pochody slobodne.
Paradoxom je, že aj napriek tomu, že je človek naoko – vďaka možnosti prejaviť otvorene afekty – slobodnejší, masa vlastne spomínaným spôsobom rozsah slobody zmenšuje, pretože nedovoľuje jednotlivcovi prejaviť slobodný myšlienkový tok.

Celkový úsudok Mc Dougalla o psychickom výkone masy nie je priaznivý. Masa je nadmieru vzrušivá, impulzívna, vášnivá, vrtkavá, nedôsledná, nerozhodná, schopná ísť do krajností, prístupná najhrubším vášňam, je ľahkomyseľná vo svojich úvahách, prchká v úsudkoch, vníma len jednoduché závery a argumenty. Nemá sebavedomie, sebaúctu a pocit zodpovednosti, ale dá sa strhnúť k ohavnostiam.

Správa sa teda ako nevychované dieťa, ako divoch bez dozoru, pripomína svorku divých zvierat.

Mc Dougall vyratúva päť základných podmienok pre pozdvihnutie duševného života más:
1. istá miera kontinuity v existencii masy. Táto môže byť materiálna – ak v mase zotrvávajú dlhšiu dobu rovnaké osoby a formálna – ak sa vnútri masy utvoria pozície, ktoré sú prideľované striedajúcim sa osobám. 2. v jednotlivcovi, ktorý je súčasťou masy, vznikla predstava o povahe, funkcii, výkonoch a nárokoch masy, takže sa môže vyvinúť citový vzťah k jej celku.
3. masa je uvedená do vzťahu k iným, jej podobným ale i odlišným útvarom, môže s nimi súperiť.
4. masa má svoje tradície, zvyky a inštitúcie.
5. v mase existuje určité členenie, ktoré sa prejavuje špecializáciou a diferenciáciou výkonov jednotlivcov.

VI. SÚČASNÉ PRÍSTUPY KU PSYCHOLÓGII MASY

- Davové správanie je vyjadrením vzniku novej nadindividuálnej kvality (duše davu, kolektívnej mysle, či modernejšie identity) verzus davové správanie sa len kvantitatívne odlišuje od individuálneho
- Správanie davu má iracionálne verzus racionálne zdroje
- Jednotlivec sa pod vplyvom davu mení verzus v dave sa prejaví pravá podstata človeka – teda či homogenita konania davu je výsledkom prenášania emócií správania medzi jeho členmi (mechanizmy nákazy či imitácie), alebo je výsledkom toho, že členmi davu sa stanú len ľudia s predpokladmi pre daný typ správania (napr. agresívni) a davová situácia len uľahčuje ich prejavenie sa (mechanizmus konvergencie).

V súčasných prístupoch rozoznávame takéto členenie davu:
1. agresívny dav (hnev, zlosť, nenávisť)
a) lynčujúci
b) terorizujúci
c) nepokoje

2. Unikajúci dav (strach, hrôza)
a) panika v neorganizovanom dave
b) panika v organizovanom dave

3. Získavajúci dav

4. výrazový (expresívny) dav – podporuje niečo

V súčasných štúdiách psychológie davu sa objavuje niekoľko rôznych ideí, z významných osobností, ktoré sa zaoberajú uvedeným problémom spomeniem napr. F. H. Allporta, ktorý tvrdí, že dav nemôže mať vedomie, lebo to je výlučne funkciou nervovej sústavy.
R. H. Turner zase vyjadruje požiadavku stotožnenie sa a identifikácia jednotlivca s daným sociálnym útvarom na to, aby bolo pôsobenie davových noriem efektívne a jednotlivec ich prijal.
N. J. Smelser uvažuje, že masové správanie vzniká vtedy, keď sú ľudia presvedčení o nevyhnutnosti spoločenských zmien a zároveň neexistujú inštitucionálne prostriedky, ako cielenú zmenu dosiahnuť.

Moscoviciho teórie:
1. Dav je sociálny jav, sugescia alebo hypnóza sú prostriedkom transformácie jednotlivcov na dav, pôsobí tu tlak vodcu
2. Pre dav je charakteristická iracionalita
3.

Jednotlivci v dave sú riadení nevedomými silami
4. Možno rozlíšiť spontánne (prirodzené) a organizované (umelé) masy, pričom prvé sa môžu meniť na druhé.

1. Historická skúsenosť ľudstva aj individuálna skúsenosť ľudí potvrdzujú základné východisko psychológie davu, že človek v mase, dave sa správa ináč ako človek sám. Prežívanie a správanie jednotlivca je teda v dave modifikované, pričom táto modifikácia má tri výrazné príznaky:
- zníženie intelektových schopností
- zintenzívnenie emocionálnych reakcií
- podceňovanie osobného blaha, prospechu
2. Iracionalita davu znamená, že ľudia sú v davu neschopní vnímať realitu, ich konanie je diktované vášňami a inštinktmi. Typická kvalita človeka davu je konformita. Vytvárajú sa špecifické väzby medzi členmi, vedomie príslušnosti a oddanosť skupine. Dav neakceptuje diskusiu.
3. Dochádza k nahradeniu vedomej činnosti jednotlivca nevedomou aktivitou zoskupení.
4. Masy sa považujú za znak našich čias. Aj spontánne, neorganizované zhluky sa môžu premeniť na disciplinované, stabilné útvary.

S. D. Reicher vypracoval teóriu, ktorá sa nazýva teóriou sociálnej identifikácie, t. j. človek sa identifikuje s ostatnými členmi davu. Reicher vo svojich výskumoch hovorí, že prítomnosť iných má stimulujúci účinok na výkon jednotlivca - v dave prítomnosť iných napomáha výskytu istého prežívania, správania sa. Členovia davu sa vzájomne posilňujú, v anonymite davu sa jednotlivec stráca a znižuje sa jeho uvedomenie si seba samého i sebakontrola, prežívanie sa prenáša z jedného člena na druhého, títo sa vzájomne ovplyvňujú. O jednotlivcovi podľa Reichera nikdy nemožno povedať, že stratil identitu, môže sa zmeniť, presunúť len jej ťažisko. V dave môže slabnúť personálna identita, ale naopak, silnie sociálna identita. VII. „CHOROBY“ MASY

VII.I Panika

Panika sa chápe ako jeden z prejavov typických pre davové správanie.
Dav zachvátený panikou nie je schopný triezvo hodnotiť situáciu. Vedomie je zúžené len na jednu emóciu – strach a pocit absolútneho ohrozenia. Smelser chápe paniku ako bezradný útek vyvolaný hysterickou vierou, slepým a nerozumným presvedčením, že v danej situácii je akékoľvek racionálne konanie vylúčené a ostáva len jediná možnosť záchrany – útek.
Panika znamená rozklad akejkoľvek sociálnej väzby.
Slovo panika je často aplikované na striktne individuálne, zle prispôsobivé reakcie alebo na dezorganizáciu pochádzajúcu zo strachu.

Existuje mnoho rozdielnych dôvodov pre kolektívnu paniku:
1.

niekoľko osôb v sociálnom styku zároveň predvedie prudký strach a všetci utekajú (alebo predvedú dezorganizáciu), alebo zostanú nehybní. 2. Každý individuálny strach a jeho vyhodnotenie nebezpečenstva sú argumentmi alebo signálmi, ktoré prijíma od iných. 3. Útek je indikovaný ako jediný mysliteľný spôsob konania, ktorý je odovzdávaný signálmi od ostatných. 4. Zvyčajné pravidlá, vzhľadom na ktoré indivíduá upravujú svoje správanie, sú anulované. V dramatickejších prípadoch kolektívnej paniky, ľudia šliapu jeden po druhom v zvláštnom úsilí dosiahnuť bezpečnosť.
Štyri typy príčin kolektívnej paniky sú všeobecne známe. Najprv sa kolektívna panika objavuje v druhu situácie ktorá vzbudzuje strach v každom jednotlivcovi. Preto psychologické príčiny individuálnej paniky sú tiež základnými príčinami kolektívnej paniky.
Kolektívna panika sa objavuje len keď ľudia vnímajú nebezpečenstvo, ktoré je okamžité a kruté, keď vedie len o obmedzenom počte únikových ciest a keď veria, že tieto cesty sa zatvárajú, takže čas na útek je extrémne obmedzený. VII. II Masová hystéria

Zvláštnym prejavom kolektívneho správania a paniky je práve masová hystéria. Jedná sa o hromadné iracionálne konanie (i keď jeho aktéri ho môžu pokladať za veľmi racionálne, múdre a užitočné), kedy veľké množstvo ľudí začína bez rozmyslenia robiť to, čo by nikdy nespravili, alebo svoje obvyklé správanie stupňujú do úrovní, kam sa obyčajne toto nemá šancu dostať. Ľudia jednajú pod afektom a ich čisté myslenie je zastreté strachom z toho, čo bude, pretože masová hystéria vzniká obyčajne v situáciách, ktorých vyústenie nie je jasné, a preto sa ľuďom môže zdať, že sa rútia do akejsi „čiernej diery“, tmavej budúcnosti.
Názov tohto sociálneho javu je odvodený z psychickej choroby, ktorá nesie meno hystéria. Slovo je gréckeho pôvodu. Túto chorobu možno popísať ako nervové alebo telesné „zrútenie sa“, ktorým postihnutý uniká zo situácie preňho neznesiteľnej. Takže môže slúžiť ako istý druh ochrany. Je to „psychoneuróza prejavujúca sa vzrušením, prehnaným citovým počínaním so sklonom k dramatizácii, kolísavosťou nálady, zvýšenou sugestibilitou, event.

aj záchvatmi (bezvedomím a kŕčmi).“ (Slovník cudzích slov: Šalingová - Maníková, SPN Bratislava 1979)
Teda dá sa povedať, že aj masová hystéria, „choroba“ davu má rovnaké symptómy, dav uteká z neznesiteľnej situácie, utieka sa do konania bez rozmyslu, je vzrušený, dramatizuje…
My poznáme prejavy masovej hystérie tiež – vždy, keď bolo ohlásené zdraženie benzínu, masová hystéria sa prejavovala pri benzínových pumpách… Keď skrachuje banka, masová hystéria sa prejavuje tam…

VII. III Davová psychóza

Iným zvláštnym príznakom akejsi „nezdravosti“ masy, davu je davová psychóza. Najlepšie je možné ju vysvetliť asi pojmami zmanipulovaná masa, dav až hypnoticky ovládnutý vodcom. Je to stav určitého duševného napätia, rozruchu, príznačný pre masy.
Samotná psychóza je opäť slovo gréckeho pôvodu, v medicíne znamená „všeobecný nepokojný duševný stav alebo poruchu duševnej rovnováhy až choromyseľnosť“ (Slovník cudzích slov, Šalingová - Maníková, SPN Bratislava 1979).
Za prejav davovej psychózy by sa zrejme dali označiť rôzne masové samovraždy, či zvláštne správanie sa v náboženských sektách, o ktorých z času načas informujú médiá (napr. nedávne upálenie sa asi päťsto členov kresťanskej sekty v Ugande).

VIII. ZÁVER

V tejto práci som zhrnula základné myšlienky týkajúce sa psychológie davu, masy a kolektívneho správania. Uviedla som teórie predstaviteľov, ktorý podľa môjho názoru vytvorili najvýznamnejšie práce v tejto oblasti.
V prvej kapitole rozoberám všeobecné znaky kolektívneho správania, definujem pojmy, ktorými sa v práci zaoberám, uvádzam hlavné teórie vzniku davov.
Ďalej je uvedená teória Sigmunda Freuda, pri ktorej som pracovala najmä s jeho dielom Psychológia masy a analýza Ja. Je to dielo, v ktorom je spojená sociálopsychologická štúdia s psychoanalýzou a i pohľad na problém psychológie masy je typicky „freudovský“. To, čo drží masu pohromade, nie je nič iné ako libido, potreba vodcu je opäť libidózneho charakteru. Činnosti sú vykonávané masou s cieľom slasti.
Gustave Le Bon vytvoril zrejme najvýznamnejšiu teóriu, ktoré sa zaoberá davom, masou a kolektívnym správaním. Vypracoval teórie vzniku masy a šírenia masových procesov, myšlienok na základe sugescie a nákazy. Jeho najdôležitejším prínosom bol popis duše masy a znakov indivídua v mase, zmeny správania. U indivídua zaniká vedomie osobnosti a jeho myšlienky sa uberajú smerom davu, jedinec nadobúda deštruktívne tendencie a stráca sa zodpovednosť.
Dav je nekritický a príliš ľahko ovládateľný svojim vodcom či kýmkoľvek iným. Klesá jeho inteligencia, dav sa stáva primitívnejším.
William Mc Dougall sa rovnako zaoberal inteligenciou masy, pozoroval, že klesá, a preto vypracoval podmienky pre pozdvihnutie duše života más.
Súčasné smery v psychológii masy sa nie príliš výrazne líšia od predošlých, súčasníci vlastne zo svojich predchodcov čerpajú a ich teórie len dopĺňajú o nové poznatky.

V súčasných smeroch sa objavuje akýsi dualizmus, davu sa priznáva, že je racionálny i iracionálny. Na jednej strane uznáva potlačenie osobnosti indivídua v dave, na druhej strane hovorí, že v dave vychádza na povrch pravá podstata jednotlivca. Ako obvykle, nie je teda možné určiť, či viac ovláda dav jednotlivca, alebo majú jednotlivé indivíduá väčší vplyv na dav.
Poslednou kapitolou sú tzv. „choroby masy“, do ktorých som zaradila paniku, davovú psychózu a masovú hystériu. Tieto javy boli pre mňa pri práci najväčšou záhadou a naďalej ňou aj ostali.
Celkovo môžem povedať, že aj napriek tomu, že v práci uvádzam viacero princípov, na základe ktorých fungujú masové procesy ( napr. teória nápodoby, Freudovo libido, hypnóza, sugescia či nákaza), žiadny z nich neprišiel na podstatu toho, prečo vlastne davové procesy a javy existujú, na základe čoho fungujú, prečo a ako vznikajú…
Či ide o to, že dav umožní jednotlivcovi schovať sa v anonymite tak, že jeho výstredné správanie tu nie je nápadné, a to tým viac, ak sa takto správajú ďalšie stovky ľudí, či ide o to, že človek v mase „stráca“ zodpovednosť a za jeho prípadné odsúdeniahodné správanie ho nikto trestať nebude, lebo v tom prípade by musel byť individuálne potrestaný každý jeden člen davu.. Alebo sa ako obyčajne bude jednať „len“ o akési biologické či chemické procesy v tele človeka?
Ak je davové správanie len vecou hypnózy, potom to ale vždy závisí od hypnotizéra.
Ten by mal determinovať správanie sa davu, a teda teoreticky by mal byť každý dav jedinečný, no masové správanie je vždy nezávisle od vodcu, natoľko podobné, že jeho osobnosť tu zrejme nezohráva určujúcu úlohu. Prejavy davu majú vždy tie isté vlastnosti, presne ako ich uvádza Le Bon vo svojej štúdii.
Dav je však prirodzeným javom v ľudskej spoločnosti, vždy tu bol a vždy tu aj bude, už len z dôvodu, že ľudia majú potrebu združovať sa. A samozrejme, preto, lebo viac hláv vždy viac dokáže. Existuje mnoho typov davov, ich členenie v práci uvádzam, no všeobecne je platné, že ľudia sa združujú vtedy, keď chcú niečo dokázať. Spoja svoje sily, utvoria dav, dajú sa ním strhnúť a svoje prejavy x-krát zosilnia, aby dali najavo, čo vlastne chcú. Tá druhá strana môže masu vypočuť, splniť jej požiadavky, alebo môže zhromaždenie potlačiť, no to nezaručí, že sa o nejaký čas nezhromaždí znova. Ak sú požiadavky davu trvalo potláčané, nerešpektované či ignorované, môže dokonca vzniknúť revolúcia, a domnievam sa, že práve v tomto prípade sú všetky uvádzané vlastnosti davu najvýraznejšie.

Vo svojej práci som bohužiaľ nemohla obsiahnuť všetky problémy masovej psychológie, no verím, že základné informácie, ktoré podávam, sú dostatočné a zaujímavé na to, aby sa človek aspoň oboznámil s danou problematikou.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Psychológia masy (ročníková práca)