Roback ju chápe ako zotrvávajúcu psychofyzickú dispozíciu k útlmu inštiktívnych impulzov v súhlase s regulatívnym princípom, čo v interpretácii H. J. Eysencka, ktorý vidí podstatu charakteru ako systém zábran prejaviť pudové pohnútky.
Širšie poňatie charakteru má H. Remplein, ktorý jej vymedzuje ako relatívnu konštantu osobného cítenia a chcenia hodnôt.
Ale zrejme najvýstižnejšie vyjadruje podstatu osobnosti už spomínaný Allport, ktorý hovorí, že je to "zhodnotená osobnosť". To súčastne znamená, že v charaktere je obsiahnutá celá osobnosť, všetky jej dielčie zložky či systémy, ako sú schopnosti, a teda aj inteligencia, temperament, motívy, postoje. Charakter je teda druh osobnosti, jej individuálny útvar. Podľa R. Štagnera charakter vypovedá predovšetkým o chovaní človeka, do akej miery je schopný sa prispôsobovať kultúrne špecifickým štandardom. To je teda normatívne poňatie charakteru.

Charakter je degeneralizovaná, integrovaná štruktúra osobnosti, vyjadruje internú konzistenciu a integráciu, ktorá je ovplyvnená nasledujúcimi činiteľmi socializácie:
- sociálny tlak: adaptácia očakávania, prispôsobenia sa tomu, za koho by bol rád
považovaný, teda jednanie v súlade so štandardami
- osobné očakávania: adaptácia osobného očakávania tomu, za koho sa sám
považuje, teda jednanie v súlade so sebauspokojením
- kontrola impulzov: trestanie impulzívnych aktov vedie k podmienenému útlmu
percepčná diferencia: integrita môže byť posilňovaná alebo zoslabovaná vnímaním
situácie, čo súvisí s dominanciou cieľov a s útlmom vedľajších podnetov.

Sila vôle vyjadruje nielen schopnosť tlmiť určité impulzy, ale klásť si i náročné ciele, všeobecne teda sebakontrola.
Akési normatívne poňatie charakteru nachádzame už u Platóna, ktorý zdôrazňoval štyri črty osobnosti: múdrosť, statočnosť, spravodlivosť a umiernenosť.

Vzťah osobnosti a charakteru možno chápať: charakter ako úhrn jeho vloh ako vývojových možností, zatiaľ čo osobnosť je produktom vývoja.

Charakter a osud: charakter je to, čo človek činí a osud je chápaný ako niečo nevyhnutné, čo sa uskutoční, nezávisle na rozhodovaní subjektu. Môžu to byť napr. zážitky z detstva,, ktoré určujú ďalší vývoj jedinca, napr. jeho neistotu či agresivitu. Psychoanalytické poňatie charakteru vychádza z fixácie vývoja libida na určitom stupni jeho raného vývoja. Vývoj prechádza nasledujúcimi štádiami: orálny, análny, genitálny.

Formovanie charakteru: individuálne rozdiely sa objavujú už u novorodencov, avšak sa zväčšujú vekom vplyvom skúseností.