Rozhodujúci je tu vzťah popudov a zábran a s tým
súvisiaca vzrušivosť citov a vôle.
- Kvalita (svojráznosť): "jak sa vlastnosti navzájom znášajú"
svojráznosť človeka je zakotvená vo vlastnostiach citov a v spojení s vôľou
vytvárajú záujmy. Priebeh životných procesov je určovaný popudmi.
- Vlastnosti chovania: "jak sa chová k svojmu okoliu"
ide o vonkajšie prejavy osobnosti, ako napr. prostorekosť, všetečnosť, drzosť,
smelosť atď.

Duch je protikladom života. Ľudské bytie možno vyjadriť touto schémou:

Oddanie sa - život -------------------- duch - sebazdôraznenie

pudy záujmy
"Es" "Ich"

Tieto dve tendencie , k sebauplatneniu a k sebaobetovaniu sa kombinujú s ďalšími troma tendenciami: duchovné, osobné a zmyslové a s ďalšími vzťahmi, ako ukazuje nasledujúci prehľad:

a) duchovné sebauplatnenie duchovné teoretické
sebaobetovanie sebauplatnenie estetické
etické

duchovné túžba po pravde
sebaobetovanie túžba po spravodlivosti

b) osobné sebauplatnenie osobné spontánny egoizmus
sebaobetovanie sebauplatnenie pasívny egoizmus
reaktívny egoizmus

(k týmto egoizmom patrí napr. zištnosť, ctižiadostivosť,
opatrnosť, vypočítavosť, závisť)

osobné láska k vlasti
sebaobetovanie láskavosť
súcit

c) zmyslové sebauplatnenie zmyslové tendencie: túžba po pôžitkoch a zábavách

sebaobetovanie sebaovládanie: zdržanlivosť, vytrvalosť, slabosť
sebaovládanie: výbušnosť, bezuzdnosť

Sebauplatňovanie vyjadruje nedostatok sebaobetovania daný prienikom "ducha" do života a prejavuje sa týmito nedostatkami:

nedostatok nadšenia = triezvosť
lásky = nemilosrdnosť
rozumnosť = ľahkomyselnosť
egoizmus = nezištnosť, trpezlivosť, dôvera

Podľa Klagesa pojem charakter vyjadruje:
1.mravné chcenie
2.osobnosť
3.zvláštnosť životného alebo neživotného objektu

Klages sám presnejšiu definíciu nepodal, vyjadril sa však, že charakterológia sa zaoberá osobnosťou ako individuálnym "ja", jeho vnútorným usporiadaním.
Klagesove chrakterologické analýzy možno podrobiť kritike, ale v podstate je jeho charakterologický systém skutočným pokusom o usporiadanie určitých pozorovaní a štúdií ľudských pováh. Štruktúra charakteru

Štruktúra charakteru človeka nie je náhodným súhrnom rozličných vlastností. Jednotlivé vlastnosti charakteru závisia jedna od druhej, sú navzájom viazané, predstavujú celostnú organizáciu. Významnú úlohu v štruktúre charakteru majú spoločenské skupiny, v ktorých človek žije. Charakter človeka je potom jednotou typických a individuálnych vlastností.