Štruktúra charakteru nie je čosi statické, ale naopak, je dynamická, tzn., že sa v priebehu celého života človeka mení.

Charakter a osobná morálka

Niektorí psychológovia zaoberajúci sa charakterom vidia jeho podstatu v osobnej morálke, t.j. vo vzťahu človeka k hodnotám a etickým normám.
Je to ale príliš úzke ponímanie, lebo ak sa v charaktere osobnosť prejavuje ako celok, existujú vlastnosti osobnosti, ktoré sú eticky neutrálne. Ak je charakter chápaný len v spojitosti s osobnou morálkou, vyjadruje toto ponímanie iba jeden aspekt charakteru. Podstata charakteru je tu obvykle spájaná s vlastnosťami vôle. Takéto chápanie vyvoláva otázku, čo je to osobná morálka. Rozlišujú sa rôzne stupne vývoja osobnej morálky. Súvisí s pojmom princíp morality, ktorý je chápaný ako princíp regulácie chovania, založený na spôsobilosti brať na vedomie etické normy.

Piaget rozlíšil dve štádiá morálneho vývoja dieťaťa:
1. heteronómne - je určované normami prevzatými od druhých ľudí, zrejme rodičov
2. autonómne - jednanie je určované už zvnútornenými normami. Stupeň morálneho
vývoja je teda určovaný mierou zvnútornených etických noriem. Vyššiu úroveň
vývoja predstavuje jednanie, ktoré dieťa dosiahne až v školskom veku, kedy je
jednanie regulované už zvnútornenými normami, ktoré vystupujú ako
samozrejmosť.
To sa však prejavuje i ako dvojitý druh morálky dospelých: ako ustrnutie na úrovni morálneho vývoja dieťaťa a ako vyššia úroveň, kedy morálne zásady sú súčasťou psychickej regulácie jednania.

Systém etických noriem vytvára osobnú morálku jedinca, ktorá je tiež vždy označovaná pojmom super - ego a ktorá je tiež označovaná ako vôľa. V súvislosti s tým sa opäť vytvára otázka vzťahu charakteru a jednania, ktorá je obdobou vzťahu osobnosti a role. Podľa behavioristov je však tento rozdiel vytvorený umelo a charakter sa prejavuje spôsobom jednania. Taktiež v praxi posudzujeme charakter človeka podľa toho, čo robí a nie podľa toho, čo hovorí, i keď je to častokrát zamieňané. Ak nejedná človek tak, ako zmýšľa, je to prejav určitých rysov jeho charakteru, neúprimnosti, pokrytectva, zbabelosti a pod. F. Baugartenová považuje za "pravé charakterové vlastnosti" tie, ktoré má človek vradené a ktoré predstavujú "jeho prirodzené vlohy a dispozície". Takýchto vlastností je však málo, charakter je vytváraný skúsenosťami, je predovšetkým produktom výchovy a sekundárne ovplyvňované skúsenosťami jedinca.

Dôležitým aspektom osobnosti je prosociálne chovanie, v ktorom sa uplatňujú nadosobné ciele, napr. uspokojovanie potrieb iných ľudí, napr. starostlivosť o druhú osobu bez nároku na odmenu.