Práve toto prosociálne chovanie je spojené so schopnosťou prinášať obeť, zriecť sa vlastného blaha v prospech inej osoby.
Za akých podmienok je človek schopný sa prosociálne chovať? Psychológovia skúmali pohotovosť v poskytovaní pomoci iným ľuďom. V rôznych situáciách pokusným osobám predstierali, že je niekto zranený alebo je v nebezpečí. Ukázalo sa, že dôležitým činiteľom je počet účastníkov tejto udalosti. Keď bolo účastníkov viac, pravdepodobnosť poskytnutia pomoci sa zmenšovala, keď bol jedinec sám, naopak sa zväčšovala. Vysvetľovalo sa to rozdelením zodpovednosti i na iné osoby.

Podstatou morálneho charakteru je určite svedomie. Svedomie je prejav procesov vnútorného sebatrestania a sebaodmeňovania, založený na pocitoch povinnosti, hrdosti, viny, hanby a ľútosti. Svedomie núti človeka, aby sa niečomu neprístupnému vyhol, a ak egoistické impulzy boli silnejšie, a dopustil sa niečoho neprípustného, trestá sa výčitkami. Ako si jedinec zvnútorňuje morálne normy a spoločenské hodnota ako sa toto zvnútornenie uplatňuje v riadení jeho jednania, nie je doposiaľ spoľahlivo vysvetlené. V tomto zmysle svedomie vyjadruje konfliktogénnu povahu ľudskej psychiky.

Záver

V pracovnom procese má charakter, charakterové vlastností a pracovná morálka veľmi veľký vplyv na prácu ako celok, pracovné výsledky a vzájomné kolektívne vzťahy. Charakter autority riadiacich pracovníkov treba opierať o moc z odbornosti a z osobnosti, nielen o moc z pozície. Ak moc vedúceho pramení prevažne z pozície, to znamená je daná „z hora“, musí sa takýto vedúci opierať o kontrolné systémy, pretože vydané pokyny musí overovať , či boli splnené. Ak moc pramení okrem pozície aj z odbornosti a z osobnosti, potom sa môže vedúci spoľahnúť, že podriadení splnia úlohy aj bez zvláštnej kontroly. V praxi sú kladne hodnotené pozitívne charakterové vlastnosti, ako napr. pracovitosť, uvedomelosť, čestnosť, priamosť.
Sila a súdržnosť kolektívu je závislá od vzťahu jednotlivcov ku kolektívu, ktoré charakterové vlastnosti ako napr. družnosť, priamosť, úprimnosť prevládajú u jedincov. V opačnom prípade sa kolektív rozpadáva a vzniká intrigánstvo.
Aj v globálnom ekonomickom pohľade chodu podniku sa odzrkadľujú charakterové črty: pracovitosť, dochvíľnosť, zodpovednosť, zmysel pre poriadok, ale aj čestnosť, spravodlivosť a uvedomelosť.