Vyvarujme sa tejto chyby zvlášť u chronicky nemocných, u ktorých režimová liečba tvorí podstatnú časť celkovej starostlivosti, u ktorej záleží na dodržiavaní doporučených postupov. To vyžaduje stálu motiváciu okolia, najmä lekárov. „ to je veľmi dobre, že ste zhodil 5kg, ale, budete musieť zhodiť ešte 10kg.“ Pacient nezačuje pochvalu povedanú na úvodu, zapamätá si, že sklamal, pretože sa dosť nesnažil. Ale je tiež výrazom čiernobieleho videnia skutočnosti. Pre vyjadrenie jej pestrosti a mnohostrannosti sa ďaleko viac hodí spojka A. Nie len do ordinácie, ale aj do každodenného života.
Tiež by sa nemal pred pacientom používať profesionálny slang. Treba používať slová, ktorým ten onen pacient rozumie. Potom nastáva nepochopenie a nespolupráca.

Medzi významné paralingvistické prostriedky patrí mimika, gestikulácia, vzájomná, vzdialenosť a postavenie a zdôraznenie vzťahu úpravou prostredia. Vo slovnom prejave je možné klamať ľahko, v nonverbálnom prejave to také ľahké nie je. Lekár má byť autentický. To neznamená, že hovorí, čo mu slina na jazyk prinesie, alebo že nekontroluje svoje citové prejavy. Autenticita lekára znamená, že to čo vraví je súčasne jeho vnútorným presvedčením , tj., že vypovedané informácie sa zásadne nelíšia od toho, čo si skutočne myslí. Ak to tak nieje, jeho reč tela ho prezradí a stáva sa pre príjemca výpoveď nevierohodným. Podobne pacienti na seba prezradia rozporom medzi slovným a neslovným vyjadrením svoj nesúhlas, pochyby či obavy patria k lekárskemu umeniu rozpoznať tieto signály a správne na ne reagovať. V situácii, keď rozpoznáme nesúlad v celku pacientovej výpovede je najvýhodnejšie povedať priamo: „Ak vám správne rozumiem, máte nejaké námietky, pochybnosti, rád by ste niečo doplnil, možno pozmenil“ ap. Tak sa výrazne zlepší komunikácia a spolupráca.

Mimikou rozumieme aktivitu tvárového svalstva. ( reaguje bolestivou grimasou aj v celkovej anestézii) .Úsmev a smiech a teda aj pohoda sú lepšie čitateľné v dolnej polovici tváre. Pery nie len využívajú slová, ale svojou mimickou hrou „hovoria“ o predstave najrôznejších pôžitkov od jedla až po sex. Úsmev môže byť – trpký- ľadový- kyslý- či horký. Taký úsmev je občas krátkodobo vystriedaný úškľabkom. Horná časť tváre vyjadruje veľmi dobre subjektívne stavy, zvlášť tie nepríjemné. Pri bežnom kontakte s druhou osobou nás najviac zaujmú svaly okolo očí, ktoré signalizujú často skôr než svaly cirkumorálne prežitky utrpenia.