Poukazuje nato, ako sú si účastníci komunikácie blízky a v akom hierarchickom usporiadaní je ich vzťah. Najväčšou vzdialenosťou je nekomunikácia. Príkladom je situácia dvoch naprosto cudzích ľudí na staničnej čakárni. Dva neznámi ľudia spolu nekomunikujú priamo, ale sledujú jeden druhého a často z nevedomej analýzy signálov menia i svoje chovanie buď k vzájomnému priblíženiu, alebo oddialeniu Ďaleko bližšie sú si ľudia pri tzv. činnostiach, bližšie sú si pri zábavách, najbližšia je intimita. Vzdialenosť, v ktorej sa cítime s neznámymi ľuďmi ešte bezpečne, sa označuje ako nárazníková zóna. Meria približne jeden meter. Je to vzdialenosť, na ktorú je možné si podať ruku, ale nie je možné sa už udrieť. V medicíne sa dostávame veľmi rýchlo do oblasti intimity. Komunikačné prvky by preto mali smerovať k tomu, aby vzájomný vzťah bol na úrovni dobrej spolupráce, ktorá dovolí občasné vstupy do oblasti intimity bez pocitu ohrozenia. Neúcta k súkromiu a hanblivosti nemocných je hrubou chybou nie iba etickou, ale predovšetkým profesionálnou. Pri šetrení miest, došlo k odstráneniu vyšetrovacích miestností, kde pacient mal pre rozhovor i pre somatické vyšetrenie zaistené súkromie. Nedostatok súkromia je tak najväčšou prekážkou k získavaniu potrebných informácií, dôvery a nakoniec aj k dosiahnutia liečebných výsledkov.

Komunikácia s handicapovaným pacientom.

Jedným z najčastejších omylov je podceňovanie úrovne nemocného vychádzajúceho z haló efektu, ktorým na nás pacient zapôsobil. V našej spoločnosti je zvykom, alebo aspoň v podvedomí dávať ľudí handicapovaných niekam na bok, niekam do úzadia...a niekde v hĺbke duše považujeme ich za slabších, či nedostatočných. Prejavuje sa to predovšetkým v našom jednaní s pacientmi s najrôznejšími telesnými, zmyslovými, intelektovými a kombinovanými vadami a handbmedzený

Za svoje pocity sa nemusíme hanbiť, je však profesionálnou povinnosťou tieto pocity pre seba pomenovať, objasniť a pochopiť.
Pacient, ktorý nie je schopný sledovať náš postup a ktorý spracováva informácie iným spôsobom než my, nie je ani hlúpy, ani nechápavý, prosto pracuje iným spôsobom než tým, ktorým my sami považujeme za normu. Pre nevyhnutnú dohodu je potom nutná naša profesionalita, vôbec nie tlak na nemocného, aby sa prispôsobil.
Jedným z najmenej pochopených postihnutí, ktoré robí pacientovi problémy už pri prvom stretnutí s lekárom je postihnutie sluchu.