Zatiaľ, čo strata zraku oddeľuje nemocného predovšetkým od sveta vecí, strata sluchu ich oddeľuje od sveta ľudí. Nevidomí sú pre svoju odvahu obdivovaní, ľuďom so stratou sluchu „folklór“ .vysmieva. Najmä pacienti s prelingválnou hluchotou boli v dobe informačne deprivovaní. Skutočnosť, že sluchové centrá a centrá pre reč niesu primerane stimulované, vedie k tomu, že sa tak odpovedajúcim spôsobom nerozvíjajú. Pacient s prelingválnou hluchotou má preto obmedzený slovník. Ak má lekár problém pri komunikácii s nepočujúcim, nie je to chyba pacienta. Mal by preto uznať limity svojich možností a prizvať k takémuto rozhovoru tlmočníka. Pravidlá komunikácie pri jednaní s nepočujúcimi.
1. Jasne artikulujte,
2. Vaša tvár musí byť osvetlená.
3. Hovorte pomaly.
4. Používajte jednoduché vety.
5. Pýtajte sa.
6. Kontrolujte svoju i pacientovu neverbálnu komunikáciu.
7. Buďte trpezlivý a neodcudzujte to, čo môže vzhľadom k absencii spätnej väzby spôsobiť dojem disociality. 8. Dávajte pacientovi čas a možnosť oddychu.
9. Nehanbite sa pochváliť pacienta.

Pravidlá komunikácie pri jednaní s nevidiacimi.
1. Nevidiaci sú celkom normálny ľudia, vyvarujte sa prejavmi súcitu.
2. Jednajte vždy priamo s nevidiacim, aj keď má so sebou sprievodcu.
3. Predstavte sa a uveďte svoju funkciu.
4. Popisujte čo a ako (u)robíte.
5. Informujte vždy dopredu o nepríjemnom, alebo bolestivom zákroku a súčasne vysvetlite, prečo je nevyhnutný.
6. Vytvorte prijateľné akustické prostredie, odstránite zdroje rušenia a šumu.
7. Nepohybujte sa ticho po miestnosti- dávajte o sebe zrozumiteľne vedieť.
8. Upravte ordináciu, odstrante prekážky a bariéry. Pravidlá komunikácie pri jednaní s telesne postihnutým.
1. Pozorne vnímajte pacienta.
2. Aj cez rôzne atypické prejavy predpokladajte normálnu inteligenciu.
3. Venujte pacientovi čas.
4. Pokiaľ je na lôžku, alebo pac.