na vozíku, nestojte nad ním, ale posaďte sa.
5. Dodržujte bežné konvencie.
6. Nevyčítajte ( ani v duchu) skutočnosti, ktoré sa nedajú ovplyvniť.
7. Vytvárajte a pomáhajte vytvárať bezbariérové priestory.

Pravidlá komunikácie pri jednaní s mentálne postihnutými.
1. Pristupujte k mentálne postihnutým rovnako, ako k ostatným pacientom, samozrejme s väčším taktom a trpezlivosťou.
2. Obracajte sa predovšetkým na pacienta , aj keď je prítomný doprovod.
3. Mentálne postihnutý si zaslúži rovnakú úctu a rešpekt ako iní ľudia.
4. Opakujte svoje otázky a inštrukcie toľkokrát , koľkokrát je to potrebné
5. Buďte trpezliví a tolerantní.

6. Úroveň rozpravy prispôsobujte možnostiam pacienta.

Kombinovaných postihnutí stále pribúda. S týmito pacientmi sa budú stretávať všetci lekári a zdravotné sestry a mali by mať od prvého kontaktu pre nich pochopenie, ktoré dajú jasne najavo. Títo pacienti sa naučili žiť s postihnutím. Síce sa rýchlejšie unavia, pôsobia dojmom hypochondrov, žiadateľov o sekundárne zisky, či ľudí nespolupracujúcich- sú však veľa krát statočnejší, než ostatní.

Jednanie s pozostalými, odovzdávanie nedobrých správ o nevítaných zmenách nutného liečebného režimu, o závažných nálezoch vyžadujúcich radikálne, či diskomfortné vyvolávajúce postupy atď. navždy zostane veľkým problémom. Vie sa, že práve jednanie s pozostalými vyvoláva najviac neistôt práve preto, že sa jedná o konečnú diagnózu, ktorá navodzuje pocit zlyhania medicíny nie len u pozostalých, ale tiež často u zdravotníkov samotných. Lekár si na tento rozhovor musí nájsť naozaj dostatok času. Nie je možné, aby sa informácie podávali medzi dverami. Takýto prístup má za následok nie len psychický diskomfort pozostalých, ale neraz je jednou z príčin nasledujúcich sťažností. Úmrtie by nemalo byť v žiadnom prípade oznámené telefonicky. Jedine osobne.
Pozostalí po oznámení správy o úmrtí prechádzajú rôznymi štádiami:
Štádium šoku sa môže dostaviť bezprostredne po oznámení správy.( môže nadobudnúť až do búrlivej podoby).
Štádium poprenia- adresát odmieta prijať informáciu ako realitu, žiada, aby mohol svojho blízkeho ešte vidieť. Tomuto prianiu sa doporučuje vyhovieť za všetkých okolností. Štádium hľadania viny- má častejšie charakter detského magického myslenia, než racionálnej úvahy.
Agresia- patrí medzi prejavy, ktoré najviac ohrozujú dobré vzťahy. Preto by sme si mali uvedomiť, že táto agresia nie je zameraná na nás, ale proti „ zlému osudu“. Depresia- je to zrozumiteľná reakcia a však, ak nedôjde do stavov schopných samovraždy. Prijatie daného stavu: posledná fáza, ktorá by mala nastať už počas. rozhovoru. Málokedy sa tak však stane. Je preto dobré, pokiaľ pozostalí majú záujem, ponúknuť im ďalší rozhovor, či pomoc.

Problémoví pacienti

Agresívny pacient- agresívne jednanie pacienta môže mať rôzne zafarbenia: od afektu sprevádzané fyzickým napadaním osôb, alebo deštrukciou predmetov, cez slovné výpady a vyhrážanie až po hostilitu maskovanou ľadovou zdvorilosťou. Agresívny pacient signalizuje nie len nespoluprácu, ale aj ohrozenie. Na reakcie takéhoto pacienta netreba reagovať útekom, ani útokom. Najlepšie je nedať impulzívnu odpoveď. Nereagovanie je tiež jednanie. Alebo si ponechať čas.