Architektúra ľudského spánku
Výskum za pomoci EEG odhalil, že aktivita mozgu počas spánku sa prezentuje dvoma základnými typmi činnosti: synchronizovaná činnosť (neuróny pôsobia súhlasne) a desynchronizovaná činnosť (neuróny pôsobia nesúhlasne).
Desynchronizovaná činnosť znamená, že signály generované neurónmi vyzerajú ako náhodné. Tento typ spánku sa vyskytuje aj vtedy, keď vieme, že sa blíži perióda snívania. Neuróny predvádzajú desynchronizovanú činnosť aj v stave bdelosti, aj keď logicky by sa zdalo, že keď sme hore a náš mozog je v činnosti, neuróny by mali prejavovať synchronizovanú činnosť. Paradox desynchronizovanej neurónovej činnosti prítomnej v stave bdelosti i počas snívania sa vysvetľuje zistením, že synchrónia v bdelom stave, ale aj počas snívania sa neprenáša nevyhnutne na bunkovú úroveň správania neurónov. Synchronizovaná činnosť sa prejavuje iba počas spánku. V priebehu synchronizovaného spánku všetky neuróny mozgu začnú spolupôsobiť vo vzájomnom súlade. Neuróny prejavujú s časom sa meniace stupne synchronizovanej činnosti. Preto sa v určitých momentoch noci ukazuje, že takmer všetky neuróny mozgu pôsobia súčasne, v iných momentoch je zasa zrejmé, že pôsobenie, hoci stále synchronizované, sa nejaví ako synchronizované. Toto dokazuje, že mozog sa hlboko do synchronizovaného stavu presúva veľmi pozvoľna, aby po dosiahnutí najvyššieho súladu z tohto stavu jemne vycúval. Rôzne stavy synchrónie neurónov počas spánku znamenajú existenciu spánkových štádií. Pri výskume spánku sa podarilo identifikovať 4 rôzne typy synchronizovanej činnosti (štádiá spánku):
Prvé štádium, na hornom konci spektra, ukazuje ľahkú synchronizovanú činnosť = ľahké štádium spánku. Nastáva skoro po tom, čo subjekt stráca v spánku vedomie.
Štvrté štádium spánku predstavuje fázu najvyššej synchronizácie, ktorá znamená veľmi hlboký spánok. Štádiá spánku sú usporiadané, takže existuje istá vzorka spánkových štádií, ktorá sa po každých 90 minútach pravidelne opakuje. Keď zaspíme prvý raz, dostaneme sa do prvého štádia, ktoré je typické veľmi krátkym prechodom k nasledujúcim štádiám spánku. Prvé štádium je významné tým, že ukazuje na začiatok strácania vedomia subjektu alebo stratu schopnosti byť si vedomý svojich zážitkov.
V prvom štádiu spánku sa občas stretávame s hypnagogickou obrazotvornosťou (ľahké mentálne vízie hviezd, čiar, farieb, geometrických útvarov a vizuálnych vnemov), ktorá sa môže vyskytnúť, keď upadáme do spánku.
Po niekoľkých minútach tejto vágnej činnosti sa mozog dostáva do druhého štádia spánku – nastáva väčšia synchrónia v práci neurónov. Po začatí druhého štádia si môžeme byť istí, že nočný spánok sa začal a už sa nepreruší (čo neplatí pri prvom štádiu, kedy sa subjekt ešte niekoľkokrát môže prebudiť). Toto štádium trvá asi 10 – 20 minút, počas ktorých mozgové neuróny pracujú skutočne synchrónne. Potom prichádza tretie alebo štvrté štádium spánku. Tretie, ako aj štvrté štádium spánku sa považuje za hlboký spánok. Tieto štádiá sa zvyčajne nevyskytujú u osôb, ktoré vyhlasujú, že majú zlý spánok alebo trpia na insomniu (nespavosť), prípadne majú depresie. Väčšina ľudí však tento spánok má. Tretie a štvrté štádium spánku trvá spolu okolo 40 – 50 minút, v priebehu ktorých je neurónová činnosť vysokosynchronizovaná. Potom, po dokončení spodného oblúka kyvadla synchrónie, sa začneme z týchto hlbších štádií zasa vracať k ľahšiemu druhému štádiu. Asi po 75 – 80 minútach začne telo prejavovať známky presunu do ešte ďalšieho štádia, ktoré nazývame snový spánok. Motorické neuróny umiestené na zadnej strane šije prestanú vykonávať príkazy pohybu (to nás ochraňuje od fyzickej realizácia našich snov), neuróny prejavujú vysokoaktívnu synchronizovanú činnosť a oči sa nám pod viečkami začnú pohybovať. Vnútri mysle sa ponárame do stavu snívania.
Vzorka spánku v postupnosti štádií 1, 2, 3, 4, 3, 2, 1 plus snový spánok tvorí základný cyklus spánku, ktorý sa každých 90 minút opakuje. V priebehu spánku sa však aj táto vzorka mení. V každom dokončenom cykle sa množstvo presnívaného času postupne zvyšuje, zatiaľ čo trvanie tretieho a štvrtého štádia sa postupne zmenšuje. Tento 90 – minútový spánkový cyklus je zvláštny ľudský biorytmus a pretože sa skôr prebúdzame z ľahkých štádií spánku ako z hlbokých a skôr zo snového ako synchronizovaného spánku, má tento 90 – minútový cyklus tendenciu určovať čas nášho prebudenia. Snový spánok je najnestabilnejšie štádium spánku, asi preto sa z neho najspontánnejšie a najprirodzenejšie prebúdzame. V skutočnosti sa každé ráno pred reálnym alebo definitívnym prebudením všetci ma moment prebúdzame niekoľkokrát. V rannom snívaní existuje dokonca 5 alebo 6 takýchto tendencií prebudenia. Spiaci človek ani nemusí otvoriť oči, ale na EEG sa tieto „mikroprebudenia“ zreteľne preukážu. Vzhľadom na náklonnosť prebúdzať sa zo snového spánku, ako aj preto, že snový spánok prichádza vždy na konci 90-minútového cyklu, máme tendenciu spať v periódach, ktoré sú zhruba násobkom 90 minút.
Ak sa v noci prebudíme a pozrieme na hodinky, zistíme, že tieto 90-minútové cykly skutočne určujú periódu nášho spánku. Existuje však mnoho okolností (naor. budík,...), ktoré nás môžu prebudiť z hociktorého štádia spánku. Preukázalo sa, že ak sme boli prebudení zo snového spánku, najskôr si zapamätáme, že sa nám niečo snívalo, ale ak sme boli prebudení z iného štádia spánku, väčšinou si nespomenieme, či sa nám vôbec niečo snívalo.
Zdroje:
Pri snívaní nespite - Charles Mc Phee -
|