Puberta - Charakteristika vývinového obdobia puberty z psychologického hľadiska

Dospievajúca mládež bola kedysi mimo stredu záujmu lekárov. Relatívne nízke percento chorobnosti a úmrtnosti tejto skupiny obyvateľstva, sprevádzané všeobecnou predstavou zdatnej a zdravím kypriacej mládeže, nedávalo podnety pre špeciálny záujem o ich zdravotný stav. Problematika týkajúca sa dospievajúcej mládeže bola všeobecne transportovaná do roviny zvýšenej hormonálnej aktivity, chápanej ako dôsledok biologickej dospelosti. Tá bola práve považovaná za zdroj stálych citových, výchovných a sexuálnych „pseudoproblémov“. Nie je známe, ktoré skutočnosti podmienili, že práve táto veková kategória sa predsa len stala objektom rozsiahlych výskumov, dokonca sa dostala do popredia záujmu nemalého množstva detských lekárov, fyziológov, antropológov, pedagógov i psychológov.

Od konca minulého storočia dochádza k výrazným vývinovým zmenám populácie, ktoré spočívajú v urýchlení celého vývinu - v akcelerácii. Dnes už teda existujú vedecké dôkazy o tom, že mladiství dospievajú skôr a rýchlejšie ako v minulosti. Zrýchlené dospievanie - akcelerácia, ktorá sa týka aj pohlavného vývinu mládeže - existuje. Túto realitu musíme zobrať na vedomie so všetkými jej dôsledkami, či už chceme alebo nie. Vplyvom zrýchlenej fyziologickej vyspelosti sa začiatok sexuálnej aktivity posunul hlboko pod hranicu zrelosti, čo prináša častokrát nechcené tehotenstvá, vynútené manželstvá a vzrastajúci počet pohlavných ochorení. Častokrát sa stretávame s názormi, že hovoriť s deťmi o otázkach týkajúcich sa pohlavia, je nevhodné. Na druhej strane sa situácia zasa komplikuje tým, že sa niekedy prehnane zdôrazňuje sexuálna stránka človeka, že sa komercionalizuje, a to najmä v časopisoch, reklamách a ďalších hromadných propagačných materiáloch. Na obe tieto krajnosti reagujú dospelí, najmä rodičia, prehnanými obavami zo sexuality alebo bezradnosťou vo výchove detí, pričom obchádzajú všetko, čo sa týka sexu v živote človeka. Domnievame sa, že obe tieto tendencie sú nesprávne a práve vhodná a veku primeraná výchova dáva predpoklady na to, aby sa postupne celkom prekonali.

Sexuálna výchova a výchova k manželstvu a rodičovstvu je spoločensky veľmi dôležitým výchovným problémom. Mladého človeka nemožno nechať samého s jeho sexuálnymi zážitkami a problémami.

Je mu treba v pravý čas vysvetliť osobité zvláštnosti prechodného obdobia, naučiť ho tlmiť prebudený pohlavný pud, pomôcť mu nájsť si miesto vo svete príťažlivých a zaujímavých činností, previesť ho cez priateľstvo a lásku k neskoršiemu rodičovstvu. Sexualitu v živote človeka teda nemožno prehliadať a vo výchove potláčať alebo zanedbávať. Môže byť totiž zdrojom životného optimizmu, kladných pocitov radosti a šťastia, zázemím pre tvorivú prácu, ale môže tiež zapríčiniť závažné poruchy, ťažké duševné stresy, beznádejnosť, bezvýchodiskovosť a iné nepriaznivé sexuálne javy, ako je sexuálna kriminalita a agresivita.

Ak chceme s dieťaťom pracovať, učiť ho a vychovávať, musíme dobre poznať jeho vekové osobitosti, lebo ak ich nepoznáme, bude naša výchovná práca neúspešná a námaha neefektívna. Je preto nanajvýš dôležité pochopiť vývinové hľadisko a dôležitosť vnútorných a vonkajších činiteľov, ktoré rast a vývin ovplyvňujú.