Vývin poznávacích procesov

Zmyslové orgány dosahujú vrchol svojej výkonnosti. Vnímanie je cieľavedomejšie, presnejšie, plánovitejšie a systematickejšie. Spresňuje sa vnímanie priestoru, času, hmotnosti, plochy, hĺbky a veľkosti. Pubescent vníma jemné zrakové, sluchové, čuchové podnetové nuansy. S narastaním vedomej regulácie vnímania sa zvyšuje aj poznávacia efektivita pozorovania. Predmetom pozorovania sa stáva aj vlastná osoba - rozvíja sa sebapozorovanie týkajúce sa zovňajšku, správania aj vlastných psychických procesov.

Pre psychický rozvoj celej osobnosti, ale najmä pre intelektuálny vývin je dôležité, aby bol dostatok vnemových podnetov, avšak príliš mnoho vnemov pasívne registrovaných vedie v dospievaní k podnetovému presýteniu, v dôsledku čoho sa objavuje únava, nesústredenosť, celková nespokojnosť a rozladenosť.

Pozornosť zo začiatku puberty je zhoršená. Príčiny zhoršenia nie je možné určiť jednoznačne, ale môže to byť dôsledok, ale môže to byť dôsledok hormonálnych zmien v organizme. Zhoršená je koncentrácia pozornosti. Roztržitosť, ktorá sa častejšie vyskytuje v tomto období, je podmienená celkovou telesnou a psychickou instabilitou. Koncom puberty dochádza k zlepšeniu pozornosti, zlepšuje sa koncentrácia i rýchlosť postrehu. Ku skvalitneniu pozornosti prispievajú aj prehlbujúce sa záujmy dospievajúcich.

Fantázia je koncom obodia na úrovni dospelých. Výrazné diferenciácie v predstavivosti dospievajúcich spôsobujú rôzne špeciálne schopnosti.

Pamäť sa kvalitatívne mení. Podstata prestavby spočíva nielen v prechode od mechanickej pamäti k logickej, ale v kvalitatívnom vývine logickej pamäti, ktorá nadobúda sprostredkovaný a logický ráz. Výrazne vzrastá verbálna pamäť.

Myslenie a myšlienkové operácie sú vyjadrované nielen slovne, ale aj znakmi, symbolmi. Vytvára sa logický systém pojmov a ich vzťahov. Koncom puberty sa rozvíja úsudkové myslenie, ktoré sa v adolescencii ďalej prehlbuje. Nové kvality myslenia sa prejavujú v riešení náročnejších úloh a problémov teoretickej i praktickej povahy. Riešením problémov získava nové poznatky, overuje si nové postupy. Ale úplná samostatnosť a úspešnosť pri riešení problému je u dospievajúcich sťažená tým, že ešte nevedia plne používať správne postupy, nie sú dostatočne kritickí a dôslední a pre nedostatok skúseností nie sú vždy objektívni. Často robia unáhlené závery.

Reč, jej slovný a písomný prejav sa výrazne zlepšuje. Slovná zásoba sa zvyšuje - pubescent ovláda 12 - 14 tisíc slov.

Slovník sa obohacuje o abstraktné a vedecké pojmy. Vety sú gramaticky a štylisticky správne. V puberte sa začína a v adolescencii pokračuje obľuba diskusií, polemík na rôzne, najmä náročné témy. Vyjadrovanie sa stáva plynulejším. V písomnom prejave sú precíznejší. Niekedy vyjadrovanie dospievajúcich je drsné, hrubé a hlasné. Je to akýsi pokus zamaskovať vnútornú neistotu. Veľmi nápadnou črtou reči je striedanie uvravenosti so zamĺknutosťou.