referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľudomila
Pondelok, 16. septembra 2019
Metódy sebapoznania
Dátum pridania: 11.10.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Chipik
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 982
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.3
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 5m 30s
Pomalé čítanie: 8m 15s
 

Akonáhle však vstúpime do vážnejších spoločenských i osobných vzťahov a nezačneme nasebe pracovať v oblasti sebavýchovy, dostaneme sa do mnohých problémov, ktoré, ak ostanú nepovšimnuté a neriešené môžu neskôr vážne narušiť naše duševné zdravie. Neraz si to, žiaľ, neuvedomujeme a až po rokoch prichádzame na to, ako sme mali daný problém riešiť. Vtedy na to určite trebalo menej námahy. Podobne sa správame i v iných oblastiach nášho života. Teda neriešime problémy hned ako sa vyskytnú, ale čakáme. Často samy nevieme na čo, ale pasívny postoj sa u nás Slovákov dá vypozorovať aj menej zdatným pozorovateľom v akejkoľvek oblasti. Prístupov k sebapoznaniu je samozrejme veľa a preto som si vybral aspoň niektoré, ktoré ma zaujali, a ktoré sú ľahko využiteľné v našom každodennom živote.

a) Pravidelná registrácia vlastného chovania

Niektorí to môžu nazvať spytovanie svedomia. Akokoľvek to nazveme, pri sebapoznávaní je to nevyhnutné. Sám na sebe vidím, že to často zanedbávam a potom mi vo vzťahoch unikajú mnohé vieci a tie isté chyby opakujem zbytočne. Dnešnái generácia si nevie nájsť čas, stíšiť sa, prjsť si deň s jeho radosťami i problémami, no a na komunikáciu o prežitých dojmoch, na tú už v dnešných rodinách takmer niet času. Televízia a internet často nahrádzajú komunikáciu a mnohí sa potom čudujeme, že vôbec existuje fenomén ako sociálna fóbia. Nezažívame už teplo rodinného krbu pri zapálenej sviečke, v intímnom rodiinom prostredí, kde cez ticho a príjemnú atmosféru je možné dostať sa ku komunikácii. b) Takto som sa dostal k ďalšej metóde a to : rodina a priatelia ako zdroj informácií

Možno by sa našlo dosť ľudí, ktorí by nám vedeli povedať o nás veci, ktoré si my samy na sebe nevšímame, ale.. boli by sme ochotní ich aspoň počúvať? A to už nemyslím na ich prijatie! Čo nám v tom bráni? Pýcha, nedôverčivosť, sklamanie .. ?

c) Nazvať veci pravým menom

Tu existuje další problém. Nevieme, alebo nechceme presne nazvať naše nedostatky a zlyhania. Obchádzame ich, vyhovárame sa, prekrúcama fakty, aj napriek tomu, že existujú jasné hranice v správaní. Či si už vezmeme mravné alebo právne normy. A existencia svedomia nám takmer zaručuje, že keby sme svoje vnútro otvorili pred sebou a nezakrývali ho často falošným rúškom, prišli by sme poľahky na to, v čom máme probôém, kde máme hľadať chybu a to ja sosobne vidím už ako takmer vyriešený problém. Pretože je tu ochota spolupracovať, hľadať riešenie a nachádzať ho. Nehovorím, že to ide rýchlo a ľahko, ale uvedomenie si problému a jeho pomenovanie je jhlavným krokom k jeho vyriešeniu. d) Denník

I písomné zaznamenávanie si našich pocitov, ale i faktov každodenného života nám môže pomôcť pri sebapoznávaní.
 
späť späť   1  |   2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: 1, Míček, l. Deševní hygiena., 2. Křivohlavý, S. 1988. Jak si navzájem lépe porozumíme, Praha: Svoboda, 1988., 3, Capponi - Novák. 1992. Sám sobě psychologem, Praha: Grada, 1992.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.