OBSAH

Úvod. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2

1. Metódy sebapoznania. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3
a) Pravidelná registrácia vlastného chovania. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3
b) Rodina a priatelia ako zdroj informácií. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3
c) Nazvať veci pravým menom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4
d) Denník. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 4
e) Pozorovanie vlastných emócií a afektov a sebareflexia. . . . . . . . . 4

Záver. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5

Použitá literatúra. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6




















ÚVOD

Keď som zbadal témy seminárnych prác, pravdu povediac, veľmi som sa potešil. z akej širokej škály si môžem vybrať. Zaujala ma takmer každá. No a práve vtedy som prišiel na to, že mám problém vybrať si len jednu. Po dlhšej úvahe som sa rozhodol, že nosnou črtou mojej seminárnej práce bude sebapoznanie, pretože mnohé iné témy súvisia práve s týmto problémom.
Ako? Ako môžme napr. rozprávať o sebadôvere bez sebapoznania? Ako zistím svoje komplexy bez sebapoznania? Ako sa pozriem na vzťah svojej životosprávy a duševného zdravia bez sebapoznania? .. Takto by som samozrejme mohol pokračovať ďalej, pretože si uvedomujem, že sebapoznanie sa bytostne týka každej súčasti môjho života.
A je tu ešte jeden dôvod, prečo som si zvolil túto tému. Zdá sa mi, že v dnešnej dobe si nechávame príliš málo priestoru na sebapoznanie. Oveľa radšej „poznávame” iných, teda kritizujeme, ohovárame a hľadáme chyby. Veľakrát skutočne vidíme brvno v oku iných a vo vlastnom nevidíme ani smietku. Teda čas nad písaním tejto seminárnej práce chcem tak trošku využiť aj pre seba a pozrieť sa na problém z viacerých strán. 1. METÓDY SEBAPOZNANIA

V prvom rade musím podotknúť, že sebapoznanie je predpokladom sebavýchovy. Možno mnohí by sa opýtali (a verím tomu, že to tak je): Načo nám je sebavýchova? Je pravdepodobné, že istý čas sa bez sebavýchovy zaobídeme. Je to hlavne čas puberty a dospievania, ked sú mladým ľuďom tolerované ich „výkyvy”. A možno i nejaký čas potom.