Prevencia prostitúcie

V prevencii prostitúcie je dôležitá požiadavka dostatočného počtu ihrísk, športových zariadení a iných priestorov, kde by sa prirodzená túžba dospievajúcich po spolčovaní mohla pozitívne realizovať a ich aktivita, úsilie niečo robiť rozumne a zdravo vybiť.
Vyvinutá prostitúcia sa odstraňuje veľmi ťažko. Veľké úspechy nemožno očakávať ani od rodiny, tým menej od vedenia závodu či podniku. Skôr pomôže dobrý priateľ: niekedy pomôže rozhovor alebo výčitka rodičov. To je však zriedkavé. Dospievajúci si dnes nevážia rodičovskú autoritu v takej miere ako kedysi. Pohovor s vedúcim závodu vedie skôr k zvedavému piplaniu sa v nepodstatných skutočnostiach. Lepší je dobrý kolektív, rozhodne však nepomôže výchovný ústav.
Okrem posledného všetci sa môžu zúčastňovať na zlepšení už jestvujúcej prostitúcie. Zdá sa, že dobrý efekt môže dosiahnuť psychológ, lekár alebo osoba, na ktorú je dospievajúci citovo viazaný. Predpokladom je, že táto osoba má požadované osobné kvality a schopnosti. Nápravu umožňuje dôvera, úprimný a priateľský vzťah dospievajúceho k nemu. Vážne i zábavné rozhovory pomáhajú často upraviť sebavedomie, pochopiť seba samého, svoj vývoj, nevyhnutnosť morálneho života, mravné normy i cestu k náprave. Do úvahy treba vziať aj sebavýchovu. U mladistvého sa usilujeme vypestovať taký motív v jeho činnosti, ktorý – na základe rozumového pochopenia ideálu charakterného človeka – bude viesť k spontánnej aktívnej snahe po zmene vlastnej osobnosti. Ak sa v príčinách prostitúcie uplatňujú rodičovské „vzory“, náprava je veľmi ťažká. Rodinnú situáciu sa zväčša nepodarí podstatne zmeniť, Prinajlepšom možno dosiahnuť určité „prispôsobenie“ rodičov.