Dokazujeme ním, že partnerovi venujeme pozornosť, vyvoláva dôveru a tiež prenáša posolstvo, ktoré niekedy nedokážeme vyjadriť slovami.

5.Počúvať perami
Tento spôsob počúvania obsahuje úsmev, ba až smiech, vzdychy, letmý bozk a iné spôsoby použitia úst na vyjadrenie záujmu a lásky. Aj slovné posolstvá ako: „Nehovor!, Naozaj?“ a iné úprimne vyslovené slová ukážu partnerovi náš skutočný záujem.

6.Počúvať telom a mysľou
Ak sa chceme naučiť počúvať, musíme byť pozorní, aby sme zachytili skryté myšlienky, zámery a podtextové tvrdenia hovoriaceho. Naklonenie alebo priblíženie sú gestami záujmu a účasti. V každom rozhovore je potrebné mentálne spracovať ponúkané informácie, analyzovať ich, spomenúť si na ne neskôr a vyvodiť z nich závery. Počúvajúci by mal vedieť zachytiť základnú myšlienku rozhovoru a interpretovať údaje. Jej správne pochopenie a následné intelektové spracovanie sú základnými schopnosťami umenia počúvať. Ale pozor, niektorí ľudia s analytickým a logickým myslením možno budú mať pri počúvaní problémy, ak nedokážu vyjadriť svoj postoj aj gestami, ktoré sú pre ich partnera dôležitejšie ako obsah. Ak je váš partner čímsi zaujatý, prispôsobte svoj postoj pri počúvaní tak, aby ste vyjadrili záujem alebo potešenie. Keď váš partner túži podeliť sa s vami o niečo, nájdite vhodný spôsob a vyjadrite ho rečou tela. Schopnosť počúvať celým telom môžeme použiť aj inak: ak hovoriaci vyjadruje príliš veľké zaujatie, môžeme ho upokojiť, keď mu odpovieme uvážlivo a kontrolujeme vlastné emocionálne reakcie. Keby sme aj my podľahli svojmu temperamentu, bolo by to prilievanie oleja do ohňa. Naopak, ak hovoríme pomaly a tichšie a súčasne kontrolujeme vlastné reakcie, účinok bude zmierňujúci.

7.Myslieť a počúvať súčasne
Hlasové prejavy sa líšia rýchlosťou reči. Bolo zistené, že osoby, ktoré hovoria s pauzami, povedia za minútu od 80 do 100 slov. Rýchlejší rečníci dokážu vysloviť až 150 a viac slov za rovnaký čas. Ale všetci sme schopní prijať viac ako 400 slov za minútu. To znamená, že normálny jedinec je schopný myslieť štyri alebo päťkrát rýchlejšie ako hovoriť. Ak práve počúvate niekoho, kto vysloví 100 slov za minútu a vy ste schopní prijať až päťsto, čím sa zaoberá vaša myseľ v „zostávajúcom čase“?
Ak myslíte na iné veci, aj keď sa zdá, že počúvate, zachytíte iba časť toho, čo hovoriaci povie. Niektorí z nás využívajú „zostávajúci čas“ na premyslenie odpovede a vôbec si neuvedomujú, že sa tak vystavujú riziku úniku časti informácie. Dávame tak najavo svoj nezáujem a súčasne nedokážeme postrehnúť tón a príslušné neverbálne prejavy, ktoré by nám mohli umožniť hlbšie chápanie vysloveného.