Prehľad základných psychologických pojmov

Psychológia /psyché- duša, logos- slovo/
- pochádza z obdobia, keď psychológia nebola samostatnou vednou disciplínou, ale súčasťou filozofie
- sledovanie psychologických javov je tak staré ako ľudstvo samo
- významným zdrojom predstáv o duši bol sen /idealistické predstavy/
- patrí medzi základné vedy o človeku a skúma psychickú reguláciu správania, konania človeka a jeho vlastnosti
Úlohy psychológie:
- odhaľovať najvšeobecnejšie zákony psychického života, triediť, analyzovať, vysvetľovať základné psychické formy
- osvetľuje podstatu vedeckého chápania psychiky, jej vznik, činitele, ktoré ju ovplyvňujú
- objasňuje ako človek poznáva svet a ako sa v ňom orientuje, aký citový vzťah si utvára k svetu
- vysvetľuje ako človek získava individuálnu skúsenosť
- vysvetľuje ako človek rieši svoje problémy = ako myslí
- vysvetľuje ako sa človek aktivuje, rozhoduje, ako dosahuje svoje ciele = t.j. akú má vôľu
- vysvetľuje čím sa ľudia od seba líšia a čo to podmieňuje
- pomáhať poznávať seba samého, iných ľudí, prostredie, v ktorom ľudia žijú, poznávať osobnosť človeka

Psychologické vedy
Špeciálne psychologické vedy
aplikačné disciplíny teoretické disciplíny hraničné disciplíny
pedagogická psychológia všeobecná psychológia matematická psychológia
klinická psychológia vývinová psychológia psychológia umenia
psychológia práce fylogenetická psychológia kybernetická psychológia
poradenská psychológia ontogenetická psychológia psychológia semiotiky
psychológia športu sociálna psychológia psychopatológia

Prežívanie
- to čo si človek sám pamätá zo svojho duševného života. Je to „vnútorný svet človeka“ prístupný iba jemu samému. Prežívanie každého človeka je subjektívne, vlastné len jemu, u každého je iné, jedinečné. Prebieha v čase a neustále plynie. Je charakteristické len pre človeka, neprístupné iným živočíchom.
- delíme na : A/ psychické procesy- delíme ich na poznávacie procesy, pomocou nich človek poznáva svoj vlastný vnútorný svet ( vnemy- zrakové, sluchové, predstavy, spomienky, fantázie, myšlienky ). Všetko okolo nás vytvára citové procesy – vytvárame si kladný, alebo záporný vzťah.

Naša vôľa – vôľové procesy.
B/ psychické stavy- každý človek zisťuje, že jeho duševné rozpoloženie nie je počas dňa rovnaké, môže prežívať: únavu, nepokoj, roztržitosť, trému, nadšenie
Správanie
- činnosť jedinca, ktorú môže pozorovať iná osoba, alebo ju môžu zachytiť prístroje
- môže byť: neúmyselné až neuvedomované
úmyselné – konanie
- k vonkajším prejavom správania radíme:
a) reakcie – vrodené reflexy a inštinkty
b) odpovede – prejavy správania založené na individuálnej skúsenosti
c) vonkajšie výrazy vyvolané prežívaním – červenanie, mimika, gestá, zrýchlenie tepu, dychu
- regulácia správania je podmienená sociálne
- môže byť tiež: vrodené
naučené
expresívne (bezprostredné)
adaptívne (v rozpore so skutočným)
- druhy správania:
A/ podľa pôvodu: vrodené
získané
B/ podľa zložitosti : jednoduché
zložité
C/ podľa charakteru: senzomotorické (zmyslovo-pohybové)- činnosť spojená s pohybom ako reakcia na zmyslové podnety
verbálne (slovné) napr. výkrik
činnostné napr. hra, práca etc.

Vedomie
- uvedomenie si vlastného prežívania, je vlastné len človeku. Prejavuje sa aktívnym vzťahom k sebe samému, k vonkajšiemu svetu, svojím činom a skutkom.
- je prejavom duševného zdravia
Nevedomie/podvedomie
- vedomosti, alebo skúsenosti, ktoré si ani neuvedomujeme, že ich máme
- podprahové podnety, o ktorých existencii nevieme, alebo sa nám vybavujú v snoch, náhodných spomienkach
- potláčané túžby, želania, pudy a inštinkty
- nevedomé tendencie k istému konaniu, nevysvetliteľný vznik rôznych citov, nálad- typické prejavy nevedomia
- tiež zníženie až strata vedomia napr. v mdlobách, hlbokom spánku, v hypnóze, pri halucináciách etc.

Podstata psychiky
psychika
1/ je funkciou mozgu – biologicky determinovaná – poškodenie mozgu ovplyvňuje psychiku
2/ je odrazom objektívnej skutočnosti – nič nie je v rozume čo by neprešlo našimi zmyslami
3/ jednota objektívneho a subjektívneho – teória lomu
4/ jednota vedomia a činnosti- psychika sa vyvíja jedine v činnosti, nečinnosť retarduje psychiku (vlohy + činnosť = schopnosti)
5/ je dynamická – rozdiel medzi psychikou dieťaťa a dospelého, ale i medzi psychikou dnešného človeka a človeka v stredoveku
6/ spoločensky determinovaná – vplyv najbližšieho okolia (prostredie, rodina)
7/ vývinovo determinovaná – meniaca sa pod rôznymi vplyvmi
8/ je celistvá – všetky psychické stavy, procesy, vlastnosti sa vyvíjajú naraz

Biologická determinácia
- nervovú sústavu a jej činnosť, odvodzujeme, charakterizujeme od činnosti nerv. bunky. Tie plnia funkciu usmerňovateľa nervového podráždenia tým, že niektoré podráždenia blokujú a iné prepúšťajú
- NS človeka – zložitý funkčný celok
vegetatívna nerv. sústava mozgovomiechový systém
zabezpečuje a riadi činnosť je ústredný regeneračný orgán
vnútorných orgánov a žliaz s spájajúci časti do celku
vnútor. Sekréciou
zložky mozgovomiech. systému: 1/ senzorická: receptor, dostredivé nervstvo, ústredie v CNS
2/ mozgovo- miechové
3/ efektorné
CNS sa skladá: 1/ predĺžená miecha
2/ miecha
3/ mozog – zadný mozog (mozoček, most )
- stredný mozog (stredisko zraku, čuchu )
- medzimozog (stredisko emócíí)
- predný mozog (lateralita)
Základné nerv procesy: 1/vzruch – fyzikálno-nerv. proces v nerv. bunke, vzniká premenou energie pôsobiaceho podnetu
2/útlm
- pri základných nerv. procesoch platí zákon vzájomnej indukcie- ak sa v mozg.

kôre vytvorí ohnisko procesu vyvolá to v jeho okolí opačný proces

Reflexy: vrodené, získané a tzv. dynamický stereotyp

- vývoj psychiky ovplyvňuje tiež dedičnosť.