Životná stabilita a chaos

Minule som sa zamýšľala nad jednou otázkou, ktorá znie : Vznikol naozaj vesmír z chaosu? Rozhliadla som sa okolo seba a začala som nad tým premýšľať. Vošla som do kúpelne si umyť ruky. Zavrela som tečúci vodovod a obzerala som si malé kvapôčky vody, ktoré sa mi akoby kotúľali po klzkých rukách.
Molekula vody ako už je známe je H20. Atóm sa skladá z protónov, elektrónov a neutrónov. Naša profesorka chémie, keď nám vysvetľovala látku o katiónoch a aniónoch tvrdila, že ak chceme vytvoriť katión alebo anión, môžeme zmeniť len počet elektrónov. Ak pridáme alebo uberieme z atómu čo len jeden protón, zmení sa prvok. Už to nebude vodík, už to nebude kyslík, bude to úplne iný prvok. Ak odoberieme z kyslíka jeden protón, už to nebude kyslík ale dusík. Vlastne keby sme z molekuly vody ubrali čo len jednu malú mikročasticu, konkrétne protón, už by to nebola voda. Keď Mendelejev zostrojoval Periodickú sústavu prvkov, chcel uľahčiť štúdium svojim žiakom, aby sa nemuseli všetko učiť naspamäť a nemali z toho zmätok. Prvky zoraďoval podľa relatívnej atómovej hmotnosti. A čo bolo potom? Zistil, že s narastajúcim protónovým číslom sa menia vlastnosti prvkov. A vlastne už vedel, že tá tabuľka nebola zbytočná, všetko mu so všetkým súviselo.
Ak sa už nepamätáte na hodiny chémie a veľa vám to už nehovorí, tak skúsme sa presunúť inde.
Ak chceme vymyslieť nejakú hru, musíme určiť stabilné pravidlá. Ak by si každý určoval svoje vlastné pravidlá, vznikla by z toho hádka. Ako napríklad s tou hrou – Človeče. Keď sme minule hrali Človeče, každý poznal dvoje vlastné pravidlá. Ja som tvrdila, že sa dá nasadiť len na šestkou, druhý hráč poznal pravidlá také, kde sa dalo nasadiť nie len na šestku, ale aj na jednotku. Nakoniec sme sa museli rozhodnúť pre jedno pravidlo, nedajú sa predsa uskutočniť oboje.
Sme v škole. Učiteľ počíta so žiakmi na tabuľu jednoduchú rovnicu. Je zaujímavé, aká je matematika presná veda. Stačí malilinká chybička a nemá význam dopočítať daný príklad. Mnoho krát som došla zo školy takmer s plačom, že som dostala nie moc sympatickú známku z písomky z tohto predmetu. Väčšina mojich chýb spočívala v nepozornosti. Ak učiteľ zadá rovnicu napríklad x + 8 = 11 , nikdy nemôže byť iný koreň rovnice ako x = 3 inak príklad je zlý. Pri počítaní rovníc sú dané pravidlá, ktoré musíme dokonale ovládať, inak by sme nemohli očakávať správny výsledok. Ľavá strana sa vždy rovná pravej. Je to v stabilite. Zoberme si napríklad také programovanie.

Ak chceme naprogramovať nejaký program, či jednoduchý alebo zložitý, musí najprv existovať editor. Editor je súbor príkazov, z ktorého môže byť vytvorený daný program. Ak neexistuje editor, len ťažko vytvoríme program. Ak programujeme v Pascale, musíme zadať veľa príkazov, aby nám vznikol jednoduchý program. Musíme ich zadávať správne a podľa daných pravidiel, ináč nám nevznikne nič, Pascal nebude vedieť rozoznávať naše príkazy, a tak nás ani nepustí ďalej.
Zoberme si napríklad naše DNA. Ak by sme v ňom zmenili čo len jeden chromozóm, možno by sme trpeli rôznymi mutáciami apod. Počula som, vraj ľudské DNA sa odlišuje od primátov iba o 4%. Z toho vyplýva, že príroda bola v tomto veľmi precízna a presná.
Položila som si otázku : Čo keby sa kvapalné látky nikdy nemenili na tuhé?
V tomto prípade by asi nikdy nesnežilo, dochádzalo by k častým záplavám.
Sneh vlastne ako keby sa snažil aspoň v zime nás zachrániť pred záplavami. Keďže Arktída nie je kontinent ani svetadiel, je to len súbor ľadovcov, Arktída by neexistovala. Hladina morí by bola oveľa vyššia, ak by sa to stalo v tomto momente, prudký zdvih hladiny Svetového oceánu by úplne zničil pobrežné mestá. A čo keby sa kvapalné látky nikdy nemenili na plynné? To by sme sa asi by prirodzený kolobeh vody v prírode apod. ani nezapotili. Náš pot by sa nevyparoval. Neexistoval Skúste si len na chvíľu predstaviť ako by to asi vyzeralo.
Príroda sa snaží všetko udržiavať v rovnováhe a prudký zásah do nej, ktorý spôsobuje človek už nedokáže tak ľahko dať späť do rovnováhy. Napríklad ničenie ozónovej vrstvy, ktorá nás chráni pred ostrými slnečnými lúčmi freónmi a inými škodlivinami spôsobuje globálne otepľovanie. Takáto rovnováha je i medzi ľuďmi.
Ľudia sa rodia, ľudia mrú. Ak by sme nemreli, porušila by sa rovnováha a naša Zem by sa preľudnila. Preľudnenie, to by bola katastrofa, nebol by dostatok pitnej vody pre každého, rastliny by nestíhali produkovať pre nás kyslík. Zvieratá sa navzájom požierajú, aby nenastalo premnoženie. Je to kruté, ale je to tak, taká je rovnováha. Príroda je precízna a je veľká detailistka, keby nebola taká detailistka, dávno by sme tu neboli. Uvažovali ste niekedy nad tým, že niečo tak dokonalé nemohlo vzniknúť len tak z chaosu? Čo keď predsa len svet vytvoril niekto, kto je viac ako len človek, veľký detailista, niekto kto má moc nad všetkým. My ho nevidíme, tak ako nevidíme vlny, ktoré sa šíria vzduchom vďaka ktorým môžeme používať naše mobilné telefóny. Nevidíme lásku, nepočujeme druhých myšlienky a predsa veríme, že každý z nás cíti lásku a premýšľa.

Toto je moja taká možno bezvýznamná úvaha, možno sa dá ľahko vyvrátiť, možno by ste teraz so mnou najradšej polemizovali. Toto je moje ponorenie do myšlienok, ktoré mi pomáha lepšie spoznať svet, v ktorom žijem, dýcham a existujem.