Minule som sa zamýšľala nad jednou otázkou, ktorá znie : Vznikol naozaj vesmír z chaosu? Rozhliadla som sa okolo seba a začala som nad tým premýšľať. Vošla som do kúpelne si umyť ruky. Zavrela som tečúci vodovod a obzerala som si malé kvapôčky vody, ktoré sa mi akoby kotúľali po klzkých rukách.
Molekula vody ako už je známe je H20. Atóm sa skladá z protónov, elektrónov a neutrónov. Naša profesorka chémie, keď nám vysvetľovala látku o katiónoch a aniónoch tvrdila, že ak chceme vytvoriť katión alebo anión, môžeme zmeniť len počet elektrónov. Ak pridáme alebo uberieme z atómu čo len jeden protón, zmení sa prvok. Už to nebude vodík, už to nebude kyslík, bude to úplne iný prvok. Ak odoberieme z kyslíka jeden protón, už to nebude kyslík ale dusík. Vlastne keby sme z molekuly vody ubrali čo len jednu malú mikročasticu, konkrétne protón, už by to nebola voda. Keď Mendelejev zostrojoval Periodickú sústavu prvkov, chcel uľahčiť štúdium svojim žiakom, aby sa nemuseli všetko učiť naspamäť a nemali z toho zmätok. Prvky zoraďoval podľa relatívnej atómovej hmotnosti. A čo bolo potom? Zistil, že s narastajúcim protónovým číslom sa menia vlastnosti prvkov. A vlastne už vedel, že tá tabuľka nebola zbytočná, všetko mu so všetkým súviselo.
Ak sa už nepamätáte na hodiny chémie a veľa vám to už nehovorí, tak skúsme sa presunúť inde.
Ak chceme vymyslieť nejakú hru, musíme určiť stabilné pravidlá. Ak by si každý určoval svoje vlastné pravidlá, vznikla by z toho hádka. Ako napríklad s tou hrou – Človeče. Keď sme minule hrali Človeče, každý poznal dvoje vlastné pravidlá. Ja som tvrdila, že sa dá nasadiť len na šestkou, druhý hráč poznal pravidlá také, kde sa dalo nasadiť nie len na šestku, ale aj na jednotku. Nakoniec sme sa museli rozhodnúť pre jedno pravidlo, nedajú sa predsa uskutočniť oboje.
Sme v škole. Učiteľ počíta so žiakmi na tabuľu jednoduchú rovnicu. Je zaujímavé, aká je matematika presná veda. Stačí malilinká chybička a nemá význam dopočítať daný príklad. Mnoho krát som došla zo školy takmer s plačom, že som dostala nie moc sympatickú známku z písomky z tohto predmetu. Väčšina mojich chýb spočívala v nepozornosti. Ak učiteľ zadá rovnicu napríklad x + 8 = 11 , nikdy nemôže byť iný koreň rovnice ako x = 3 inak príklad je zlý. Pri počítaní rovníc sú dané pravidlá, ktoré musíme dokonale ovládať, inak by sme nemohli očakávať správny výsledok. Ľavá strana sa vždy rovná pravej. Je to v stabilite. Zoberme si napríklad také programovanie.