Pamäť

Funkčnými systémami mozgu sú napr. vnímanie a poznávanie,jazyk a reč, hybnosť, emotivita a tak isto aj pamäť. Na úrovni praktického lekárstva sa snažia pamäť pochopiť: neurológovia, psychológovia, psychiatri ale aj gerontológovia zaoberajúci sa starnutím mozgu, pretože poruchy
pamäte bývajú jednou z najčastejších zmien ľudského starnutia. Pamäť je zachovávanie informácií v mozgu v podobe pamäťových stôp.
Pamäť sa delí na: - krátkodobú
- dlhodobú - deklaratívna - sématická
- epizodická
- procedurálna
Krátkodobú pamäť počítame na sekundy, obyčajne si zapamätáme 5 až 7 čísel z rady , ktorú jeden
krát vidíme alebo počujeme. Sú však udalosti, ktoré si pamätáme hodiny, dni , roky alebo celý život.
Toto je prejav dlhodobej pamäti.
Obsahy dlhodobej pamäte sú dvojaké. Pamätáme si najrôznejšie skutočnosti a ich význam (je to akýsi
slovník ). No okrem toho si pamätáme aj najrozmanitejšie súvislosti. Slovníková pamäť sa nazýva
sématickou, pamäť pre súvislosti, epizódy bola pomenovaná pamäťou epizodickou. Oba tieto typy dlhodobej pamäte možeme uviesť do vedomia, uvedomujeme si ich, možeme o nich
niečo prehlásiť takže obidve patria do deklaratívnej pamäte. Existuje však aj ďalšia skupina pamatí,
ktoré deklaratívne nie sú. Jednou z nich je procedurálna pamäť.Príklad tejto pamäte je napr.schopnosť
písať na stroji alebo hrať na hudobný nástroj.Procedurálna pamäť vedomej pozornosti prístupná nie je
Procedurálna pamäť je pamäťou pre schopnosti. Napríklad: ak si spomeiem, že som bol v Bratislave a viem, že je to hlavné mesto štátu ide o deklaratívnu sématickú pamäť. Pokiaľ sa mi vybaví, že som v meste stretol pôvabnú osobnosť a dal som jej kvety o druhej po poludní v sobotu tak ide o delaratívnu epizodickú pamäť.
Ak o tejto udalosti dokážem napísať na stroji, jedná sa o procedurálnu pamäť.Ak som nezabudol urobiť bodku za predchádzajúcou vetou, prejavila sa krátkodobá pamäť za predpokladu , že som si
povedal ukončiť vetu , bodka.
Poruchy deklaratívnej pamäte: Najstaršou skúsenosťou v tomto smere je dosť častý úraz spôsobujúci
otras mozgu.

Jeho pravidelným doprovodom je rôzne dlhá porucha pamäte obyčajne postihujúca dobu,
ktorá úraz predchádzala.Iný typ poruchy pamäte mal pacient, ktorému bolo kôli nezvládnutelným epileptickým záchvatom odstráneních osem cm z vnútornej časti spánkových lalokov mozgu.
Jeho krátkodobá pamäť je nedotknutá (nové udalosti si pamätá asi minútu) no je zničená jeho schopnosť ukladať informácie do dlhodobej pamäte. Tzn. ,že vsetci ľudia s ktorými sa stretne sú po
minúte opäť pre neho nový. Alebo môže čítať jeden časopis stále do okola a je pre neho neznámi.
Pamäť a starnutie mozgu:
Za prvý znak starnutia je často považovaná rôzne hlboká porucha pamäti. Obvyklé starnutie mozgu
vrátane slabnutia pamäte sa dá liečiť jediným spôsobom, trvalou námahou. Pamäť je živým funkčným
systémom mozgu, môžeme ho prirovnať k svalu. Dobre namáhaný sval je pružný a výkonný podobne
je to aj s pamäťou. Príkladom starnutia sú desiatky chorôb ale z 90-tich percent sú to Alzheimrova choroba a skupina cievnych postihnutí mozgu. Alzheimerova choroba: jedná sa o skupinu porúch 21 chromozómu,ktoré sa môžu vyskytnúť v dospelosti, častejšie však postihujú mozgy starších ľudí. Ide o tvorbu patologických bielkovín
postihujúcich ako bunkové telá nevrónov tak aj cievne steny mozgových kapilár a tepien. Zakončenia
nervových vlákien sa rozpadajú.