To je najlepší spôsob, ako sa stať obeťou. Očakávajú to najhoršie, tým to na seba privolávajú a obyčajne sa im to aj dostane. V obrane sa schovávajú za múr nedôvery a dostávajú sa do stavu izolácie. Oddelení od druhých ľudí upadajú do apatie a ľahostajnosti k sebe i k svojmu okoliu. Nedokážu jasne vidieť, počuť a myslieť a preto majú sklon k ponižovaniu a podceňovaniu iných. Takí ľudia si tvoria obrovské psychologické bariéry, za ktoré sa skrývajú, a potom sa bránia tým, že ich popierajú. Jednoducho povedané, iba ľudia milujúci a ceniaci si sami seba sú schopní milovať a vážiť si iných a správať sa primerane k okolnostiam. Vedomie vlastnej hodnoty je cestou k plnšiemu ľudstvu, zdraviu a šťastiu, k nadviazaniu a udržaniu vzťahu a k vhodnému, účinnému a zodpovednému správaniu.
Podobným spôsobom funguje sebaúcta aj vo vzťahu k vzdelaniu. Vzdelanie dáva človeku rozhľad a istotu, dáva mu vieru vo vlastné sily a zabezpečuje mu integritu s rýchlo sa meniacim svetom. Nie náhodou išiel kultúrny a hospodársky rozvoj vždy ruka v ruke so zvyšovaním vzdelanostnej úrovne.
Podobne je požiadavka sebaúcty kladená aj na ľudí zúčastňujúcich sa procesu vzdelávania: učiteľov, lektorov, manažérov vzdelávania a podobne. Iba ľudia ktorí dokážu zaujať, priniesť niečo nové, podporovať samostatné myslenie, ľudia, ktorí dokážu priznať omyl môžu svoju sebaúctu, svoju istotu a autoritu preniesť na žiakov, či študentov. Iba človek charakterný, kompetentný a zodpovedný môže kvalitne riadiť proces vzdelávania. Človek ktorý chápe vzdelávanie ako poslanie, ako možnosť formovania a ovplyvňovania ostatných, musí mať vysokú mieru sebaúcty, aby to robil zodpovedne a kvalitne. Mal by byť morálnym vzorom, mal by byť tým, čo nesie pochodeň a svetlo vzdelania. A to bez sebaúcty nedokáže.