Samy ešte netušia, že nikdy nedosiahnu slobodu, pokiaľ budú závislé na moci " (Prekopová, 1993).
Tyranizovanie sa môže preniesť aj do školských podmienok, a to vo forme šikanovania. "Ide o agresiu, ktorej sa dopúšťa dieťa alebo skupina detí voči dieťaťu alebo skupine detí viac -menej bezbranných, či už pre fyzickú alebo inú slabosť" (Říčan, 1998). Ako uvádza Kolář (1997) väčšina agresorov prejavovala známky citovej deprivácie a u svojich rodičov sa stretávali s agresiou. Dieťa z neúplnej rodiny sa môže stať nielen šikanujúcim ale aj šikanovaným. U typických "obetí" bol častý výskyt ochranárskej matky a absencia mužskej identifikačnej postavy, prípadne rôzne varianty patologickej rodiny.
Záškoláctvo je porucha správania, ktorá spočíva v úniku od školských povinností. Môže byť dôsledkom nedostatočnej adaptácie žiaka na školské prostredie alebo porúch v rodinnom prostredí. Úzko súvisí s kriminalitou a patologickými závislosťami.
Pri jednom rozsiahlejšom výskume (Matějček a Dytrych, 1994) bolo potvrdené, že deti z neúplných rodín boli hodnotené učiteľmi a svojimi matkami ako menej ctižiadostivé, menej svedomité, viac citlivé až precitlivé, viac dráždivé a nervózne, šlo o deti s neurotickými symptomámi. Uvedené príznaky síce môže vymiznúť úpravou rodinných pomerov, ale tiež môžu prerásť do detských psychických porúch. Iné zahraničné práce tvrdia, že chlapci vychovávaní v rodinách bez otca od útleho detstva sa javia pri testovaní inteligencie ako menej nadaní, než chlapci vyrastajúci s otcom. Väčšina autorov sa však zhoduje v tom, že nie je rozdiel medzi inteligenciou detí z úplných a neúplných rodín. Možné školské zlyhanie teda majú príčinu inde. Môže to byť reakcia detí na rozchod rodičov. Deti sú nešťastné, menej sa v škole snažia, majú ťažkosti so sústredením sa na vyučovaní (sú duchom neprítomné, zasnívané). Doma majú sťažené podmienky na prípravu na vyučovanie, rodičia sa im menej venujú a pod.
Z uvedeného vyplýva, že dieťa z neúplnej rodiny sa môže stať za určitých okolností tzv. problémovým žiakom (aj keď sa ním stať nemusí a väčšinou ani nestáva). Je dôležité, aby učiteľ poznal rodinné zázemie žiaka a mohol pochopiť príčiny nevhodného správania sa alebo neprospievania a poskytnúť žiakovi adekvátnu pomoc v spolupráci so školským psychológom, sociálnym pedagógom a samozrejme rodinou samotného dieťaťa.
Na túto tému urobili v posledných rokov zaujímavé výskumy psyhológovia vo Veľkej Britániia SSpojených štátoch. Zhodne tvrdia, že rozvod sám o sebe má na poruchy správania a školského prospechu u chlapcov zanedbateľný vplyv. U dievčat je síce vplyv samotného rozvodu zrejmý, ale veľmi malý.