referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Milan
Piatok, 27. novembra 2020
Dieťa z neúplnej rodiny v školskom prostredí
Dátum pridania: 01.12.2003 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Gina
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 692
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 17.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 29m 40s
Pomalé čítanie: 44m 30s
 

Pátos pohrebnej ceremónie, jednoznačné sympatie príbuzných a priateľov a kondenzovaná citová atmosféra môžu zmierniť šok dieťaťa zo straty rodiča. Pri úmrtí dochádza k zintenzívneniu nielen vnútrorodinných vzťahov, ale aj k zjednoteniu príbuzenstva, ktoré zahrňuje pozostalých a dieťa predovšetkým - jednotnými prejavmi sympatií.
Vo všetkých spoločnostiach je ovdovelým a osirelým predpísaná rola s vysokým spoločenským statusom, ktorá im uľahčuje orientáciu v náročnej životnej situácii: "Spoločnosť dáva jedincovi model, ako reagovať na smrť, ako zariadiť pohreb, čo má hovoriť a čo si myslieť, ako dlho zotrvať v smútku" (Waller a Hill, 1951). Z týchto dôvodov sú dôsledky na psychiku dieťaťa po úmrtí rodiča celkom odlišné ako po rozvode. Citová väzba dieťaťa k rodičovi stratu spravidla nielen prežíva, ale - pokiaľ u dieťaťa nevzniknú pocity obviňovania - ešte sa upevňuje. Pokiaľ sa spomienky s odstupom času skresľujú, tak väčšinou v pozitívnom smere.
Citová atmosféra pred rozpadom rodiny je buď pozitívna (úmrtie po dlhotrvajúcej chorobe) alebo bez ovplyvnenia (náhle úmrtie). Atmosféra po rozpade rodiny je charakteristická intenzívnym smútkom pozostalých. Náhle úmrtie rodiča spôsobí v dieťati najprv pocit efektívneho hladu, smútku, trpkého pocitu krivdy a okradnutia i stratu istoty plynúce z nedostatku opory a výchovného vedenia. Pôsobí však spravidla i konfliktogénne: oživuje a posilňuje pocity nepriateľstva, a tým aj pocit viny voči zomrelému rodičovi, vzbudzuje ťažké úzkosti nielen z neistoty nového postavenia vo svete, ale i z nezmyselnosti krutej smrti, ktorú dieťa nedokáže rozumovo pochopiť.

2.1.2 SLOBODNÉ MATKY
Koncom šestdesiatych rokov sa v západoeuópskych krajinách a v USA prejavil zreteľne trend naznačený už pred druhou svetovou vojnou. Klesla ochota ľudí, hlavne mladých, uzatvárať manželstvá. Stúpol počet ľudí, ktorí vytvárajú rodiny neformálne a zároveň počet žien, ktoré rodia a vychovávajú deti sami, t.j. bez muža. U nás bol počet nemanželských detí najvyšší v povojnovej dobe, údaje z konca osemdesiatych rokov sa vtedajšej deväťpercentnej miere zase začínajú približovať, ale ešte ju nedosahujú.
Určitá sociálna stigma slobodných matiek sa postupom času zmenšuje - skôr boli slobodné matky odsudzované, negatívne hodnotené po morálnej stránke a ich deti ľutované. Z toho vyplývalo dosť znevýhodňujúce postavenie v spoločnosti.
Je účelné rozlišovať medzi veľmi mladými slobodnými matkami a matkami, ktoré majú dieťa za slobodna až okolo tridsiateho roku.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Balharová,J. - Šporcová,I.: Role otca při utváření sociálních vlastností ditěte. In: Psychológia a patopsychológia dieťaťa. Roč. 37, 2002, č.1., Drtilová,J. - Kouklík,F.: Odlišné dítě. Praha : Vyšehrad, 2001., Hroncová,J. - Hudecová,A. - Matulajová,T.: Sociálna pedagogika a sociálna práca. Banská Bystrica : 2000., Matějček,Z.: Rodiče a děti. Praha : Avicenum, 1986., Matoušek, O.: Rodina jako instituce a vztahová síť. Praha : Sociologické nakladatelství, 1993., Panenka, V.: Vliv neúplné rodiny na psychpatologický vývoj osobnosti.In: Psychológia a patopsychológia dieťaťa. Roč. 17, 1982, č.4., Sobotková,I.: Psychologie rodiny. Praha : Portál, 2001., www.referaty.sk : Vliv rozvodu na děti.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.