Prvá skupina je charakteristická tým, že dievčatá prichádzajú do iného stavu často neplánovite, ich partneri sú skôr krátke, letmé známosti. V druhej skupine nájdeme skôr ženy, ktoré so svojimi partnermi udržovali dlhodobý vzťah a vedome sa rozhodli mať dieťa. Po narodení dieťaťa sa vzťah k jeho otcovi stáva pre obe skupiny žien neľahký a konfliktný. V našich podmienkach totiž tehotné ženy dávajú jednoznačne prednosť manželskému stavu pred postavením slobodnej matky, takže fakt, že si dieťa ponechali, sa vykladá ako pokus primäť partnera k sobášu.
Podľa výskumov z brnenskej manželskej poradne - tehotenstvo slobodných matiek prebieha komplikovanejšie a tieto matky majú viac pôrodných komplikácií. Ich deti sú častejšie choré než deti žijúce v kompletných rodinách. Bytová i finančná situácia slobodných matiek je horšia než u žien vydatých. Deti majú horší školský prospech, aj keď sa inteligenciou nelíšia od detí z úplných rodín. 2.1.3 ROZVEDENÉ MATKY
Postoje k nim sú ambivalentné. Na jednej strane sú obviňované, že neudržali manželstvo, i keď neuspokojivé, tzv. kvôli deťom. Na druhej strane sa tvrdí, že v prospech detí je lepšie konfliktný vzťah ukončiť a žiť s deťmi síce v neúplnej rodine, ale v relatívnom pokoji. Panuje všeobecný názor, že takéto rodičovstvo síce nie je optimálne, ale v dnešnej spoločnosti mnohokrát nevyhnutné.
Rozvod má stránku ekonomickú, právnu, rodičovskú, psychickú a sociálnu. Zvlášť posledné tri aspekty predstavujú záťaž na roky. Podľa skúseností klinických pracovníkov sa rodina po rozvode opäť stabilizuje do dvoch až piatich rokov. Rôzni autori sa prekvapivo rozchádzajú v názoroch na to, ako vplýva rozvod na dieťa. Starší autori majú tendenciu dívať sa na rozvod ako na jav nenormálny, či dokonca tragický a tvrdia, že plnohodnotná výchova detí je možná len v úplnej rodine. Iní prechádzajú do druhého extrému a tvrdia, že existuje vek, v ktorom dieťa rozvodom vôbec netrpí a nemá naň žiadny vplvy. Mnohí sa však zhodujú v tom, že rozvod je pre väčšinu detí traumou a kladie zvýšené nároky na ich psychiku.
Podľa Goldenberga (1998) sa rysujú tri dimenzie, ktoré ovplyvňujú úspešnú adaptáciu neúplnej rodiny s jedným rodičom po rozvode:
1. Vnútorné zdroje rodiny: zahrňujú schopnosť reorganizovať sa a udržať si vnútornú integritu i napriek veľkým zmenám, ktoré sa dejú v štruktúre a fungovaní rodiny. Osamelá matka si udržuje pocit kontroly a zvládania - nedochádza napr. k symbiotickým koalíciám.
2. Environmentálny stres: záleží tiež na tom, ako rodina vníma stres prichádzajúci z jej vonkajšieho prostredia a nakoľko efektívne mechanizmy zvládania používa.
3.