Významným činiteľom je tiež príčina neúplnosti.
Môžeme tiež uvažovať o tom, ako veľmi a či vôbec sa líši neúplná rodina, kde otec nie je fyzicky prítomný od neúplnej rodiny, kde otec neplní svoju funkciu a je neprítomný psychologicky, napríklad v dôsledku alkoholizmu alebo duševného ochorenia. V rodinách, kde otec je prítomný, je rôzna miera jeho zapojenia do procesu socializácie detí a do ich výchovy. Často fyzická prítomnosť otca teda nie je zárukou zdravého vývinu detí.
Sobotková (2001) uvádza, že výskumy zatiaľ nedokázali priame súvislosti medzi absenciou otca vo výchove a možnými negatívnymi javmi vo vývine dieťaťa. Zaujímavý pohľad na problematiku predkladá Mukti Jane Campionová (1995). Predpoklad, že dieťa potrebuje oboch rodičov, aby sa úspešne identifikovalo so svojou pohlavnou rolou a naučilo modelom efektívneho správania, považuje za ideálny stav. V skutočnosti to podľa nej funguje tak, že nie je dôležitá kvantita rodičovstva (teda jeden alebo dvaja rodičia), ale kvalita rodičovstva. Úspech rodičovstva pri obtiažnejších podmienkach je podľa Campionovej výrazne ovplyvňovaný podporou okolia a dostupnou odbornou pomocou.
Teda jednoduchá skutočnosť, že dieťa je vyhovávané len jedným rodičom, nespôsobuje sama o sebe nejaké zvláštne úchylky v jeho vývine. Spôsobuje len to, že výchova za takých okolností je náročnejšia a prináša určité nebezpečenstvá, ktorým musíme venovať zvýšenú pozornosť.
Už sme uviedli, že dieťa potrebuje mužské i ženské vzory, aby sa mohlo identifikovať so svojou sexuálnou rolou. Problémy môžu nastať, keď takýto vzor chýba, najčastejšie je to otec. Otec je vzorom nielen tým, čo sám robí, je i vzorom spolupráce (pokiaľ s matkou skutočne spolupracuje). Skúsenosti ukazujú, že chlapci sú v tomto smere citlivejší, vnímavejší a teda "zraniteľnejší" ako dievčatá. Častejšie u nich nachádzame ťažkosti z nedostatku autority, ale i z nedostatku možnosti nájsť si imponujúci mužský vzor, uspokojiť svoje športové, technické, prírodné záujmy a pod. Nie je správne, ak matka znižuje hodnotu otca. Matkin kritický postoj môže dokonca oslabiť chlapcovo prianie identifikovať sa so svojím otcom. Ak je otec trvale neprítomný, je tu riziko, že sa chlapec stane príliš závislým na matke, čo ešte viac ohrozí jeho pocit maskulinity.
Dievčatá sú spravidla spoločensky prispôsobivejšie a výchovných problémov býva u nich menej. Avšak aj u nich niekedy pozorujeme, že im v otcovi chýba osoba, s ktorou by mohli prežiť vzťah nezáväzného citového obdivu a podľa ktorej by si mohli vytvárať predstavu o svojom budúcom životnom partnerovi. Chlapcom i dievčatám hrozí, že by mohli zostať príliš dlho citovo nezrelými. Vo vzťahoch k druhému pohlaviu potom ľahšie upadajú do niektorých krajností, akou je napr.