Zistil, že pacienti z rodín rozpadnutých úmrtím rodiča vykazujú nižší stupeň socialnych porúch, ale viac psychotických príznakov ako pacienti z rozvrátených rodín. Na druhej strane sociálne poruchy a neurotické príznaky významne prevažovali u pacientov z rozvrátených rodín. Celkovo sa prejavili významné rozdiely medzi pacientami z úplných a neúplných rodín v oblasti sociálnych porúch a psychiatrických diagnóz, ale žiadne rozdiely v iných znakoch psychopatológie (abúzus alkoholu, abúzus drog, suicidálne prejavy a intelektová úroveň). Panenka prišiel k záveru, že neúplná rodina nepredstavuje apriórne patogénne prostredie a sama o sebe nevedie k dysfunkcii. Rozvoj dysfunkcie a patogenity závisí na špecifickosti danej situácie a na okolnostiach, ktoré súvisia s rozpadom rodiny.











4 DIEŤA Z NEÚPLNEJ RODINY V ŠKOLSKOM PROSTREDÍ
Škola je prostredie, kde sa zvlášť výrazne začínajú prejavovať sociálne vlastnosti dieťaťa. Tu sa dieťa učí základným povinnostiam, vzťahu k spolužiakom i učiteľom. Dieťa sa dostáva do situácie, keď samo, bez rodičov, je postavené do sveta práce a povinností, keď stojí pred nutnosťou obstáť v školskom kolektíve a docieliť úspechy. Akú pozíciu si dieťa v danom veku vybuduje, taký bude do istej miery další vývin jeho sebavedomia a spôsob komunikácie v neskoršom období.
Balharová aŠporcová (2002) skúmali význam role otca pri utváraní sociálnych vlastnsotí dieťaťa. Na hodnotenie socializácie dieťaťa použili dotazník, ktorý vyplňovali učitelia 2 707 osemročných žiakov. Zistili, že neprítomnosť otca či nedostatok citovej opory matke sa odrazil v horšom sociálnom správaní detí. Výraznejšie odchýlky v sociálnom správaní boli u detí bez otcov. Z toho vyplýva, že reálna prítomnosť otca v rodine, aj keď neposkytoval citovú oproru matke, sa javila prospešnejšia než jeho úplná absencia. Potvrdil sa zvláštny význam podpory otca apocitu bezpečia pre matku a tým aj pre dieťa už v období tehotenskom a popôrodnom. Ukázala sa aj pozoruhodná súvislosť medzi nemožnosťou komunikácie matiek s blízkou osobou v popôrodnom období a neschopnosťou komunikácie dievčat v mladšom školskom veku.
Dieťa si vytvára v škole sociálne vzťahy. V.Trnka skúmal 100 detí z rozve-
dených manželstiev a kontrolnú skupinu 100 detí z úplných rodín. Pri hodnotení kolektívom triedy sa javili deti z rozvedených manželstiev ako neobľúbené, samotárske, bojazlivé, nedisciplinované, hašterivé. Autor prisudzuje tieto vlastnosti strate autority a pocitom menejcennosti. Pocity menejcennosti vyplývajú z nízkej miery sebaúcty a z nízkeho sebahodnotenia dieťaťa.