U dieťaťa možno pozorovať aj prejavy výrazovej (mimickej) motoriky, lebo na jeho tvári sa veľmi jasne odzrkadľujú emócie.
PAMAŤ

Pri hre sa dieťaťu vybavujú v epizodickej pamäti zážitky a udalosti spojené s hrou na mamu. Spomína si, ako sa správala jeho vlastná mama v určitých situáciách, čo hovorila predavačke, keď spolu nakupovali alebo ako sa chová k mladšiemu bratovi. U mladších detí je ešte podržanie v pamäti nestále, a preto dochádza k omylom pri vybavovaní, ktoré pramenia z nedostatočnej časovej orientácie alebo v tom, že dieťa predstavy pokladá za skutočnosť. Na druhej strane dokáže dieťa často presne reprodukovať, čo hovorili dospelí a kopíruje ich správanie.
V sémantickej pamäti má dieťa uložené významy pojmov, ako sú napr. mama, dieťa, bábika, hrniec, hrebeň a podobne. Často dieťa používa pojmy bez toho, aby im rozumelo, napr. láska, život, atď.
V operačnej pamäti sa nachádza scenár, podľa ktorého dieťa pri hre vždy postupuje bez toho, aby ho výrazne obmieňalo.
V procedurálnej pamäti sú zručnosti, ktoré využíva pri hre. Napríklad si pamätá, ako mama miešala varechou v hrnci polievku a teraz to napodobňuje.
Toto všetko je uložené dlhodobej pamäti dieťaťa. I keď na mnohé veci môže časom zabudnúť. Dieťa si to vybavuje úmyselne, s určitým cieľom, ale viac-menej neúmyselne a spontánne.
Hrou sa dieťa učí. Získava nové poznatky, schopnosti a spoznáva okolitý svet. Ide o učenie v širšom zmysle slova, teda o nadobúdanie skúseností.

PREDSTAVIVOSŤ

Pri hre sa rozvíja a uplatňuje predstavivosť, fantázia dieťaťa. V predškolskom veku má obyčajne veľmi živú fantáziu. Svoje predstavy niekedy pokladá za skutočnosť. Hrá sa s bábikou a predstavuje si, že hračka je živá, že plače alebo rozpráva. Je to poľudšťovnie hračiek - antropomorfizmus. Táto ilúzia však niekedy nie je úplná. Dieťa si zároveň
uvedomuje, že je to len neživá vec a asi by sa naľakalo, keby hračka začala naozaj rozprávať alebo sama hýbať rukami. Dieťa sa dokáže celkom vžiť do hry. Predstavuje si, že to, čo mieša v hrnci je naozajstná polievka, a že bába sa ňou zašpinila, preto jej musí oprať šaty.


MYSLENIE

Dieťa nedokáže myslieť abstraktne a chápať podstatu vecí. Až u starších detí dochádza k rozvoju takéhoto myslenia. Charakter myslenia je prevažne názorný, významový. Stačia mu významné údaje a nezisťuje príčiny úkazov. Keď rodičia povedia dieťaťu, že darčeky nosí Ježiško, nespýta sa, ako je možné, že Ježiško prienesie naraz všetkým deťom darčeky. Myslenie sa vyznačuje celistvosťou, dieťa je málo schopné vnímať časti a určované citmi, dieťa nerozlišuje vždy vecne. Dieťa využíva myslenie pri hre, pri riešení problémov.