ANALÝZA ČINNOSTI Z HĽADISKA VŠEOBECNEJ PSYCHOLÓGIE

OPIS ČINNOSTI

Detská hra je typickou činnosťou detí v predškolskom veku (od štvrtého do šiesteho roku života). Táto činnosť je nevyhnutná pre rozvoj intelektu, predstavivosti, tvorivosti, pamäte, motoriky a charakteru dieťaťa, teda pre celkový rozvoj jeho osobnosti. Hrou dieťa získava cenné skúsenoti, cvičí isté funkcie a činnosti a rozširuje svoje poznatky. Hra mu prináša radosť, slúži učeniu a nemá charakter výsledného konania. Dieťa sa nesnaží dosiahnuť istý cieľ a v tom je odlišnosť od pracovnej činnosti.

Hry možno rozdeliť do rozličných skupín podľa viacerých kritérií. Ch. Buhlerová ich rozdelila nasledovne *:
1. funkcionálne hry
Uplatňuje sa tu senzomotorické funkcie. Napr.: vyplazovanie jazyka, trhanie papiera, uchopovanie predmetov, lezenie.
2. fikcionálne hry
Sú spojené s istou fikciou dieťaťa, ktoré samo seba stavia do určitých situácií a úloh, pričom počas hry sa dieťa naozaj pokladá za to, čo predstavuje. Napr. hra na kuchára, mamu, popolušku, psa.
3. konštruktívne hry
Pri nich sa precvičuje zaobchádzanie s neživým materiálom. Napr.: stavanie kociek, hra s pieskom, nalepovanie. Ja by som sa chcela venovať v tejto práci fikcionálnym hrám, konkrétne hre na mamu, keď sa dieťa - dievčatko hrá s bábikou, pričom dievčatko predstavuje jej mamu a zaobchádza s ňou ako so živou bytosťou - so svojím dieťaťom. S bábikou sa rozpráva, kŕmi ju, prezlieka, perie jej šaty, varí jedlo, uspáva ju, češe,..

SITUAČNÝ KONTEXT

Dieťa potrebuje pre hru vhodné podmienky a prostredie. Vplýva naň istotne aj celková nálada a ovzdušie, panujúce v tej chvíli v rodine. Asi ťažšie sa dokáže hrať, keď vo vedľajšej miestnosti sa rodičia hádajú a kričia na seba alebo na dieťa. Dieťa sa stáva neistým a vystrašeným a to sa odráža aj v jeho hre. Podobne ako rodičia k nemu, sa ono správa k bábe. Takisto môže naň vplývať nepriaznivo, ak napr. súrodenci stále vstupujú do jeho hry, hovoria mu, čo má robiť, a tým ho vyrušujú.
Na hru potebuje dieťa čas a priestor. Deti v predškolskom veku sú väčšinou doma alebo v materskej škole, majú teda dostatok času na hru, ktorá je pre ne najdôležitejšou činnosťou. Dieťa sa môže hrať v detskej izbe alebo v škôlke. Nezáleží na miestnosti, dôležité je, či sa nachádza v prostredí, v ktorom sa cíti bezpečné a chránené, alebo je to prostredie, v ktorom sa cíti byť ohrozené.
Dieťa potrebuje hračky. Predovšetkým bábiku, potom šaty pre ňu, hrnce na varenie, hrebeň, atď.

Ale ak toto všetko nemá, nemusí to prekážať, lebo si dokáže veci predstaviť, správať sa akokeby ich malo alebo nahradiť inými predmetmi.

PERCEPCIA

Zmyslami dieťa poznáva znaky i odlišnosti medzi predmetmi a učí sa chápať vzájomné vzťahy medzi javmi. Vnímanie mu umožňuje orientáciu v prostredí, a tak aj kontrolu svojho chovania.
Dieťa si musí vybrať, s ktorou bábikou sa bude hrať, pretože ich má istotne viacero. A tak zrakom skúma farbu, tvar a veľkosť hračky. Ďalej hodnotí, v akom je bába stave, či nie je strapatá, či jej netreba oprať šaty. Keďže bába nevie rozprávať, dieťa ju nemôže počuť. No ono samo sa jej nahlas prihovára a aj za bábu odpovedá. Vníma aj rôzne iné zvuky, ktoré sa šíria z vedľajšej miestnosti a tie ho môžu vyrušovať a znepokojovať, a tak mu prekážať v hre. Niektoré bábiky môžu tiež vydávať určité zvuky,
vedia plakať alebo povedať nejaké slová. Hmatom dieťa nadobúda kontakt s bábikou, hladká ju, dotýka sa jej, vytvára si k nej vzťah. Vníma materiál, z ktorého je hračka vyrobená, či je tvrdý alebo mäkký, príjemný na dotyk alebo nie. Aké sú vlasy bábiky na dotyk, Vníma tupé a ostré hrany, tvary. Skúša, či má hračka pohyblivé ruky a nohy, či vie otáčať hlavou a zatvárať oči, či je ohybná alebo nie. Chuť a čuch dieťa nevyužíva pri tejto hre vo veľkej miere. Čuchom môže cítiť prípadnú vôňu, ktorú hračka vydáva, keď je celkom nová.
Dieťa vníma aj čas. Vníma časovú následnosť, udalosti jednu za druhou. je to všetko, čo sa stane počas hry, počas celého dňa. Vnímanie trvania času je subjektívne a závisí od okolností. Ak je hra plná zmien, dieťaťu sa zdá, že čas beží rýchlo. Ak je jednotvárna, dieťa sa nudí a čas ubieha pomaly. S orientáciou v čase má dieťa v predškolskom veku problémy. Stáva sa, že si mýli pojmy : včera a zajtra.
Dieťa vníma nielen vonkajší svet, ktorý ho obklopuje ale aj vnútorný svet - svet vlasného organizmu. Ak je napr. choré, má bolesti, ťažko sa dokáže sústrediť na hru a nemá ani chuť hrať sa.

MOTORIKA

Dieťa využíva hrubú motoriku, keď si chce vziať hračku z poličky a musí pritom vyliezť na stoličku, aby ju dočiahlo. Pri manipulácii s bábikou využíva prevažne jemnú motoriku, keď bábiku češe alebo oblieka. Deti v tomto veku ešte nedokážu dokonale zladiť svoje zmysly a motoriku a nedokážu vždy správne koordinovať svoje pohyby. Neovládajú celkom ani jemnú motoriku - motoriku prstov, a preto môže dôjsť k poškodeniu hračky, keď dieťa neodhadne správne silu, s akou bábiku potiahne za vlasy alebo položí na zem. Dieťa si aj sebe môže nešikovnosťou ublížiť, keď napr. spadne zo stoličky. Pri hre sa učí dosahovať lepšiu percepčno-motorickú koordináciu.

U dieťaťa možno pozorovať aj prejavy výrazovej (mimickej) motoriky, lebo na jeho tvári sa veľmi jasne odzrkadľujú emócie.
PAMAŤ

Pri hre sa dieťaťu vybavujú v epizodickej pamäti zážitky a udalosti spojené s hrou na mamu. Spomína si, ako sa správala jeho vlastná mama v určitých situáciách, čo hovorila predavačke, keď spolu nakupovali alebo ako sa chová k mladšiemu bratovi. U mladších detí je ešte podržanie v pamäti nestále, a preto dochádza k omylom pri vybavovaní, ktoré pramenia z nedostatočnej časovej orientácie alebo v tom, že dieťa predstavy pokladá za skutočnosť. Na druhej strane dokáže dieťa často presne reprodukovať, čo hovorili dospelí a kopíruje ich správanie.
V sémantickej pamäti má dieťa uložené významy pojmov, ako sú napr. mama, dieťa, bábika, hrniec, hrebeň a podobne. Často dieťa používa pojmy bez toho, aby im rozumelo, napr. láska, život, atď.
V operačnej pamäti sa nachádza scenár, podľa ktorého dieťa pri hre vždy postupuje bez toho, aby ho výrazne obmieňalo.
V procedurálnej pamäti sú zručnosti, ktoré využíva pri hre. Napríklad si pamätá, ako mama miešala varechou v hrnci polievku a teraz to napodobňuje.
Toto všetko je uložené dlhodobej pamäti dieťaťa. I keď na mnohé veci môže časom zabudnúť. Dieťa si to vybavuje úmyselne, s určitým cieľom, ale viac-menej neúmyselne a spontánne.
Hrou sa dieťa učí. Získava nové poznatky, schopnosti a spoznáva okolitý svet. Ide o učenie v širšom zmysle slova, teda o nadobúdanie skúseností.

PREDSTAVIVOSŤ

Pri hre sa rozvíja a uplatňuje predstavivosť, fantázia dieťaťa. V predškolskom veku má obyčajne veľmi živú fantáziu. Svoje predstavy niekedy pokladá za skutočnosť. Hrá sa s bábikou a predstavuje si, že hračka je živá, že plače alebo rozpráva. Je to poľudšťovnie hračiek - antropomorfizmus. Táto ilúzia však niekedy nie je úplná. Dieťa si zároveň
uvedomuje, že je to len neživá vec a asi by sa naľakalo, keby hračka začala naozaj rozprávať alebo sama hýbať rukami. Dieťa sa dokáže celkom vžiť do hry. Predstavuje si, že to, čo mieša v hrnci je naozajstná polievka, a že bába sa ňou zašpinila, preto jej musí oprať šaty.

MYSLENIE

Dieťa nedokáže myslieť abstraktne a chápať podstatu vecí. Až u starších detí dochádza k rozvoju takéhoto myslenia. Charakter myslenia je prevažne názorný, významový. Stačia mu významné údaje a nezisťuje príčiny úkazov. Keď rodičia povedia dieťaťu, že darčeky nosí Ježiško, nespýta sa, ako je možné, že Ježiško prienesie naraz všetkým deťom darčeky. Myslenie sa vyznačuje celistvosťou, dieťa je málo schopné vnímať časti a určované citmi, dieťa nerozlišuje vždy vecne. Dieťa využíva myslenie pri hre, pri riešení problémov.

Napr.keď sa hračka pokazí a dieťa sa ju snaží opraviť.

EMÓCIE

U dieťaťa sa emócie zreteľne odzrkadľujú v jeho správaní. Keď sa dieťa začína hrať, cíti radosť a nedočkavosť. Ak sa mu hra páči, vidíme na ňom, že je spokojné. Keď nečakane prerušíme hru, je zlostné alebo smutné. Rovnako keď príde iné dieťa a chce sa hrať s jeho hračkou. Dieťa je smutné, keď sa bábika poškodí alebo rozbije, môže sa pustiť do plaču. Plač je typickou citovou reakciou, aj keď pociťuje bolesť alebo neistotu. Môže cítiť strach pred trestom, ak hračku pokazilo samo, ak urobilo niečo zakázané alebo frustráciu, ak sa mu hra nedarí. Deti sú charakteristické tým, že nezakrývajú svoje city, ale dávajú ich najavo veľmi otvorene. Napríklad, keď sa tešia z novej hračky, skáču od radosti a smejú sa. Dieťa je citovo nezrelé a ovplyvniteľné, niektoré deti sú citovo labilné.

RADOSŤ

Pozornosť je u dieťaťa zvyčajne neúmyselná. Upútajú ho hračky, ktoré sú lesklé, farebné alebo niečím výnimočné. Jeho pozornosť často kolíše - oscilácia pozornosti. Dieťa sa hrá s bábikou a zrazu ho zaujme iná hračka, a tak sa hrá s ňou a bábiku si viac nevšíma. Nevydrží dlho pri jednej hre, potrebuje stále nové a nové podnety, aby udržalo svoju pozornosť na jednej veci. Dieťa sa nedokáže sústrediť na viacero činností naraz. Koncentruje sa v určitom čase len na jeden jav.

OSOBNOSŤ

U dieťaťa možno skoro rozpoznať črty a vlasnosti, na základe ktorých môžeme určiť typ jeho temperametu. Typy temperamentov sa v čistej forme vyskytujú zriedka. Obyčajne sa stretávame so zmiešanými typmi.
Dieťa - sangvinik je silné, vyrovnané a živé. Keď sa hrá s bábikou, dokáže sa ľahko prispôsobiť novým okolnostiam a vie sa vyrovnať s prípadnými ťažkosťami. Keď sa mu napríklad poškodí hračka, nezačne plakať, ale vezme si inú a hrá sa ďalej. Jeho hra je nápaditá a pestrá. Vymýšľa si stále niečo nové.
Dieťa - flegmatik je silné, vyrovnané, pokojné. Dokáže pri hre s bábikou vydržať oveľa dlhšie a nemá potrebu zmeniť činnosť. V nových situáciách - napr. keď sa zapojí do hry cudzie dieťa, je rozpačité a pomalšie sa prispôsobuje.
Dieťa - cholerik je silné a neyrovnané. Často reaguje výbušne. Napr. keď vstúpi do izby matka a ukončí hru, lebo dieťa musí ísť spať, môže zareagovať zlostne až zaťaťo presadzovať svoju vôľu. Je nestále, často mení hru.
Dieťa - melancholik je slabé. Hra ho často nebaví a správa sa pasívne. Je plačlivé. Keď sa hračka rozbije, beží splačom k mame. Je menej prispôsobivé.
Všetky schopnosti a zručnosti dieťaťa sa hrou rozvíjajú a zdokonaľujú. Dieťa cíti potrebu hrať sa.

Táto túžba je charakterisktická pre každé dieťa, vychádza z vnútra a ono si to uvedomuje. Chlapci sa hrajú s autíčkami alebo stavebnicami a dievčatá zvyčajne s bábikami. V chlapcoch je už od malička zakódovaná túžba stavať a budovať. Takto sa ako budúci živitelia rodín pripravujú na svoju úlohu. Pre dievčatá je prirodzená hra na mamu., čím sa pripravujú na ich životné poslanie - byť matkami.
Frustrácia môže prameniť z toho, že dieťa nemá vhodné podmienky na hru, že sa jednoducho nemôže venovať dostatočne hre. To, že nenapĺňa túto svoju potrebu, nepriaznivo vplýva aj na jeho vývin. Stáva sa, že si dieťa vytvorí k hračke vzťah ako k živej bytosti. S tou istou bábikou spáva, ak ju nemá pri sebe v posteli, nezaspí. Keď sa hračka stratí alebo zničí, dieťa plače a je frustrované.
Dieťa v predškolskom veku ešte nemá vyhranený charakter, tento sa dospievaním formuje a utvára. K formovaniu charakteru prispieva hra, pri ktorej sa dieťa môže realizovať. Jednou z čŕt charakteru je egoizmus, ktorý je vyjadrený vetou. "Táto bábika je moja a hrám sa s ňou len ja". Dieťa sa v tomto období hrá väčšinou samo, až neskôr prechádza ku kolektívnym hrám. Dieťa si uvedomuje samo seba, má zážitok JA, a tak presadzuje svoju vôľu, často aj neadekvátne. Ešte nevie rozlišovať, čo je dobré a zlé, morálne a nemorálne a nenesie zodpovednosť za svoje skutky. Veľmi jasne však chápe rozdiel medzi SMIEŠ a NESMIEŠ. Dieťa skúša prekročiť hranicu NESMIEŠ, lebo je zvedavé, či rodičia myslia vážne to, čo hovoria. Napr. mama povie dieťaťu, že si po hre musí hračky upratať a nesmie ich nechať rozhádzané. Dieťa hračky neuprace. Matka buď dôsledne vyžaduje splnenie svojho rozkazu, alebo to nepovažuje za podstatné a hračky uprace sama. Aj týmto sa formuje charakter dieťaťa.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Detská hra v staršom predškolskom veku (seminárna práca)