ANALÝZA ČINNOSTI Z HĽADISKA VŠEOBECNEJ PSYCHOLÓGIE

OPIS ČINNOSTI

Detská hra je typickou činnosťou detí v predškolskom veku (od štvrtého do šiesteho roku života). Táto činnosť je nevyhnutná pre rozvoj intelektu, predstavivosti, tvorivosti, pamäte, motoriky a charakteru dieťaťa, teda pre celkový rozvoj jeho osobnosti. Hrou dieťa získava cenné skúsenoti, cvičí isté funkcie a činnosti a rozširuje svoje poznatky. Hra mu prináša radosť, slúži učeniu a nemá charakter výsledného konania. Dieťa sa nesnaží dosiahnuť istý cieľ a v tom je odlišnosť od pracovnej činnosti.

Hry možno rozdeliť do rozličných skupín podľa viacerých kritérií. Ch. Buhlerová ich rozdelila nasledovne *:
1. funkcionálne hry
Uplatňuje sa tu senzomotorické funkcie. Napr.: vyplazovanie jazyka, trhanie papiera, uchopovanie predmetov, lezenie.
2. fikcionálne hry
Sú spojené s istou fikciou dieťaťa, ktoré samo seba stavia do určitých situácií a úloh, pričom počas hry sa dieťa naozaj pokladá za to, čo predstavuje. Napr. hra na kuchára, mamu, popolušku, psa.
3. konštruktívne hry
Pri nich sa precvičuje zaobchádzanie s neživým materiálom. Napr.: stavanie kociek, hra s pieskom, nalepovanie. Ja by som sa chcela venovať v tejto práci fikcionálnym hrám, konkrétne hre na mamu, keď sa dieťa - dievčatko hrá s bábikou, pričom dievčatko predstavuje jej mamu a zaobchádza s ňou ako so živou bytosťou - so svojím dieťaťom. S bábikou sa rozpráva, kŕmi ju, prezlieka, perie jej šaty, varí jedlo, uspáva ju, češe,..

SITUAČNÝ KONTEXT

Dieťa potrebuje pre hru vhodné podmienky a prostredie. Vplýva naň istotne aj celková nálada a ovzdušie, panujúce v tej chvíli v rodine. Asi ťažšie sa dokáže hrať, keď vo vedľajšej miestnosti sa rodičia hádajú a kričia na seba alebo na dieťa. Dieťa sa stáva neistým a vystrašeným a to sa odráža aj v jeho hre. Podobne ako rodičia k nemu, sa ono správa k bábe. Takisto môže naň vplývať nepriaznivo, ak napr. súrodenci stále vstupujú do jeho hry, hovoria mu, čo má robiť, a tým ho vyrušujú.
Na hru potebuje dieťa čas a priestor. Deti v predškolskom veku sú väčšinou doma alebo v materskej škole, majú teda dostatok času na hru, ktorá je pre ne najdôležitejšou činnosťou. Dieťa sa môže hrať v detskej izbe alebo v škôlke. Nezáleží na miestnosti, dôležité je, či sa nachádza v prostredí, v ktorom sa cíti bezpečné a chránené, alebo je to prostredie, v ktorom sa cíti byť ohrozené.
Dieťa potrebuje hračky. Predovšetkým bábiku, potom šaty pre ňu, hrnce na varenie, hrebeň, atď.