Vyjadrujú vlastne v extrémnej podobe, to čo cíti aj nie mala skupina populácie.
Na Slovensku sa skinheadi delia do dvoch hlavných skupín NACIONALISTOV a NARODNYCH SOCIALISTOV. Nacionalisti kladu na prvé miesto “čisté a biele Slovensko”, odmietajú Hitlera a nepoužívajú nacistické insígnie. Ich symbolmi sú Slovensky znak a poprípade Slovenska zástava. Pre Národných socialistov je zase prvoradá rasa, i keď aj národ je dôležitý. Sú viac internacionálne orientovaní, spolupracujú na medzinárodnej úrovni, vyznávajú fašizmus a uctievajú Hitlera. Cieľom je revolúcia a iba árijská rasa. Používajú nacistické insígnie.
I keď existujú medzi nimi iste názorové nezhody, povacsinou si dobre rozumejú a pri akciách stoja “bok po boku”.
Okrem týchto dvoch skupín existujú u nás aj menej početní tzv. nepoliticky OI skins, pre ktorých je hlavná zábava, hudba a pivo.
V zahraničí u nás len vo veľmi malom množstve existujú aj tzv. SHARPeri (skinheadi proti rasovým predsudkom), ktorý stoja otvorene proti rasizmu a sú ich najvacsimi nepriateľmi.
Rasisticky orientovaní skinheadi sú často zgrupovaní do viac, či menej ilegálnych skupín. Najaktivnejsie sú “Blood and honour” a “Slovakia hammer skins”. Sú to pobočky zahraničných organizácií a najaktivnejsou je SHS. Hovoria si elita z elity a nie každý sa môže stať ich členom. Berú len spoľahlivých a už osvedčených ľudí. Tak ako u anarchistoch aj tu je dôležitý výzor a odev. Tvorí ho: oholená hlava pripadne krátke vlasy kvôli nenápadnosti,
texasky, vysoké vojenské topánky (kanady),
insígnie (príloha číslo 1) a tetovania,
bomber, pochádza z anglického “crombie” čo bola plastová bunda ako
protiklad ku kožuchu-symbolu bohatstva.

GRAFITTI.

Sú to nápisy, hesla, obrazy maľované na stenách, múroch, plotoch a iných verejných miestach. Maľuje sa štetcom, sprejom a cez šablóny. Technika sa časom zdokonaľovala a diela najslávnejsich ako M. Basquiata a K. Haringa sa dostali až do galérii a pričinili sa o zmenu statusu z prostého pouličného umenia na tzv. vyžšie umenie.
Prvé grafitti sa objavili okolo roku 1977-78 v New Yourku konkrétne v metre. Vo svojich počiatkoch malo charakter provokácie, bola to skôr forma revolúcie. Múr na verejnom mieste sa stal alternatívnym nosičom informácií. Alegóriou amerických spreyerov sa stal Tomcat znackujuci si svoje teritórium a ničiaci znaky svojich protivníkov, prekrývaním ich svojimi. Bolo v tom niečo zvieracieho.