Pri popise osobnosti vychádzame z jej charakteristík.
Vlastnosti osobnosti Kondás(in Svoboda,1999) definuje ako formy stálejsieho reagovania urcitým smerom a istým spôsobom.
Rozlisuje vnútorné charakteristiky:
-schopnosti
-motívy
-procesy
-stavy.....
Vonkajsie charakteristiky:
-prejavy osobnosti ako výraz
-reakcie
-spôsoby správania
-výkony
-ciny....
Charakteristiky osobnosti nie sú prístupné objektívnemu pozorovaniu.Mozeme o nich usudzovat z vonkajsích prejavov.

Osobnost mozeme spoznávat dvoma spôsobmy:
1.Podla psychodiagnostických metód - tie si vyzadujú odbornú kvalifikáciu a skúsenost s ich pouzívaním.
2.Nestandartný postup,pri ktorom vyuzívame predovsetkým pozorovanie,hodnotenie,interpretáciu.
Kým prvý sposob prinálezí kvalifikovaným odborníkom v psychodiagnostike,druhý vyuzívajú pracovníci z oblasti pomáhajúcich profesií.

STANDARTNÉ METÓDY
Pri diagnostike osobnosti:
-registrujeme vonkajsie prejavy osobnosti
-z pozorovaných prejavov vyvodzujeme záver o priamo nepozorovatelných rysoch,vlastnostiach,charakteristikách osobnosti

K diagnostickým metódam osobnosti patria:
1.Objektívne testy osobnosti
- patria k nim tie metódy,ktoré postihujú dobre zachytitelné vzorky správania,ktoré moze byt opakovane vyvolané a preto aj kvantifikované.
Tvorcovia situacných-objektívnych testov osobnosti vychádzajú z predpokladu,ze crty osobnosti sa prejavujú v roznych zivotných situáciach.Teda ak chceme zistit prítomnost istej crty u cloveka,vystavíme ho takej situácii, v ktorej sa táto prejavuje.
V takomto type testu clovek nemá moznost zámerne skreslit svoje odpovede,aby si napr.vylepsil skóre.Psychológ pozoruje správanie cloveka v konkétnych situáciach a vyvodzuje závery o prítomnosti sledovaného znaku jeho (napr. schopnosti zvládat psychickú zátaz,doveryhodnost,cestnost,sugestibilitu,kooperáciu v skupine detí,riesenie problému v skupine a pod.)

2.Dotazniky
- su najcastejsími nástrojmi hodnotenia osobnosti.
Obsahujú súbor poloziek,na ktoré má jedinec moznost odpovedat ÁNO-NIE prípadne NEVIEM.
V porovnaní s objektívnymi testami osobnosti dotazníky umoznujú jedincovi skreslovat svoju odpoved (zámer otázky sa dá dedukovat a klient moze odpovedat sociálne zelatelným spôsobom).Aby sa minimalizovala moznost takého to skreslenia,niektoré dotazníky obsahujú tzv.

lzi skálu (do dotazníka sú zaradené otázky,na ktoré ak klient odpovedá nie,tak signalizuje tendenciu,ci jeho potrebu ukázat sa v lepsom svetle).

3.Projektívne metódy
-sú zalozené na procese projekcie, v ktorom clovek premieta obsahy svojich dusevných procesov navonok,mimo seba,pripisuje ich druhým ludom alebo ich rozpoznáva u druhých ludí,zvierat,rastlín, v predmetoch alebo dejoch.
Z mnohoznacnosti podnetovej situácie vyplýva, ze klient moze odpovedat mnohými odpovedami,ktoré nedokáze pre neho vhodným sposobom korigovat, resp.skreslovat.

4.Posudzovacie stupnice
-je to metóda,ktora slúzi na záznam jednotlivých vlastností posudzovanej osoby posudzovatelom a to spôsobom,ktorý zaistuje urcitú objektívnost a dovoluje kvantitatívne zachytenie javu (Svoboda 1999).
Pojmy"posudzovacia stupnica" a "skála" sa pouzívaju striedavo.
Ludia,ktorí poznajú vysetrovaného jedinca ho majú posúdit z hladiska rôznych konkrétnych rysov,crt,valstností.
Stupnice alebo skály mozu byt numerické,grafické,standardné,kumulatívne a pod.

Príklad numerickej posudzovacej skály:

Posudzovaná osoba je:
Aktívna 1 2 3 4 5 Pasívna
Rýchla 1 2 3 4 5 Pomalá
Úprimná 1 2 3 4 5 Neúprimná

5.Standartné posudzovacie skály
-obsahujú standartné podnety, ktoré majú stanovené skálove hodnoty.Pri hodnotení osobnostných vlastností (napr.schopnost pracovat v tíme) sa casto pouzívajú ako standarty mená konkrétnych osôb,ku ktorým sa prirovnávajú posudzovaní jedinci (tzv.man to man scale).

6.Kumulatívne posudzovacie skály
-posudzovatel priraduje posudzovanému javu adjektíva, ktoré ma k dispozícii vo väcsom zozname.Jednotlivé polozky môzu mat rôznu váhu.Ide o zaskrtávacie listy.Pouzíva sa napr.pri posudzovaní vhodnosti pre urcitú profesiu alebo clenstvo v tíme).

Nestandartné metódy.
Základom je pozorovanie ci uz zámerné alebo mimovolné.Vsímame si co a ako druhý clovek robí.Okrem toho vela informácií ziskaváme z toho,co o sebe,o svojích problémoch hovoria druhí ludia.
Nás prirodzený sklon k hodnoteniu spôsobi,ze takto získane informácie si nejako zhodnotíme a interpretujeme.
Pri spoznávaní a hodnotení druhých ludí sa dopústame viacerých chýb.
Skreslenie v poznávaní druhého cloveka vyvoláva SYMPATIA,ktorú voci nemu pocitujeme (napr.máme tendenciu vidiet sympatického cloveka aj ako lepsieho).

ANTIPATIA (nesympatia) voci druhému nam neumozní vidiet u neho pozitívne stránky.

Dalsiou z ciest poznávania druhého cloveka je EMPATIA.Je to schopnost vcítit sa do situácie druhého cloveka tak,ako keby sme svet videli jeho ocami,prezívali situáciu tak ako ju prezíva on.

Technika RECIPATIE je zalozená na tom, ze pracujeme s pocitmi a pohnútkami,ktorý v nás vyvoláva druhý clovek.

Pomocou REFLEXIE sa snazíme dopátrat k tomu,aké úcinky má nase správanie na druhých ludí.Zaujímame sa o spätnú väzbu a dozvedáme sa o pocite nadradenosti,necitlivosti,nezrozumitelnosti nasích slov a pod.

"Chces dobre poznat cloveka?Pozoruj jeho ciny,správanie,hovorenie aj mlcanie,tak isto jeho chôdzu,sedenie,drzanie tela,oci,ruky i kazdú vec."
J.A.Komenský
Poznat druhých predpokladá poznat seba.
Kazdý z nás,ci si to uvedomuje alebo nie má svoju teóriu osobnosti,t.j.názor,predstavu o tom ako clovek funguje.Svoje porozumenie tejto skutocnosti dedukuje z vlastne skúsenosti a názoru na to ako clovek cíti,ako prezíva a ako by sa mal v takýchto situáciach správat.Platí tu známe:PODLA SEBA SÚDIM TEBA.

Ak sa nám nepodarí nahliadnut si vlastnú teóriu osobnosti,budeme sa dopústat tých istých skreslení pri vnímaní a spoznávaní osobnosti druhého cloveka.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Metody poznavania osobnosti