Ciele a úlohy etickej výchovy

Etická výchova znamená pre dnešnú dobu veľký prínos do medziľudských vzťahov. V dobe, keď prežívajú ľudia v spoločnosti zásluhou automatizácie a nových možností v oblasti techniky vzájomné odcudzenie, otupenosť vo vzťahoch, nedostatok komunikácie na medziľudskej báze v osobnom stretávaní, je etická výchova krokom k tomu, aby si boli ľudia k sebe bližšie a vážili si seba navzájom. Nie na základe toho, či ten ktorý človek má v niečom výnimočné výsledky alebo je viac produktívny než druhý, ale na základe osobnej hodnoty každého človeka. Zatiaľ čo pedagogika doby minulej stavala hlavne na individuálnej práci a slušnom správaní, kedy sa za dobré dieťa považuje to, ktoré nerobí problémy, pedagogika etickej výchovy stavia na vzájomnej spolupráci a usiluje o prosociálne správanie. Čo je teda prosociálne správanie ako základný cieľ etickej výchovy? Ide o správanie, ktoré prináša prospech druhej osobe alebo skupine osôb, ktoré nevyplýva z povinností a nie je sprevádzané očakávaním odmeny. Môžeme povedať, že etická výchova rozvíja hlavne sociálne schopnosti a zaujíma sa nielen o to, čo je správne, ale tiež o to ako vytvoriť vhodné podmienky pre etické konanie. Voči žiakovi sa tiež zaujíma nový vzťah. Tento vzťah je vybudovaný na partnerstve. Výchova má byť pre žiaka pomôckou k sebavýchove.
Cieľom výchovy k prosociálnosti je sformovaná mravná osobnosť, ktorá sa vyznačuje tým, že je schopná účinne komunikovať, tvoriť, má zdravé sebavedomie a dokáže pozitívne hodnotiť druhých. Vie vyjadrovať svoje city, je empatická a asertívna, predovšetkým však vie spolupracovať a je prosociálne. Nestará sa iba o seba, ale tiež je schopná pomáhať druhým ľuďom a nadväzovať s nimi pozitívne vzťahy trvalejšieho charakteru.

Zložky etickej výchovy, prosociálne spoločenstvá

Pre to, aby mohla byť etická výchova účinným spôsobom ako cez zážitkové učenie sprostredkovať ľudské hodnoty a viesť k prosociálnemu správaniu je dôležité, aby tiež učitelia etickej výchovy vytvárali vzájomné spoločenstvo, ktoré má hodnotné vzťahy. Roberto Roche Olivar ukazuje na desať základných postojov v správaní, ktoré najlepšie vysvetľujú ich podstatu.

Patrí sem poskytnutie fyzickej pomoci, poskytnutie fyzickej služby; darovanie, požičanie alebo rozdelenie sa; poradiť alebo vysvetliť, potešiť alebo povzbudiť smutných; vyjadriť pozitívne hodnotenie druhých s cieľom posilniť ich sebaúctu, vyjadriť pochvalu, sympatie, počúvať druhých so záujmom, snažiť sa o empatiu, solidárnosť, snaha o zmiernenie protikladov o dohodu. Roche Olivar doporučuje, aby si každý učiteľ zapisoval ku každému bodu záznam zo svojej vlastnej praxe. Je to jeden zo spôsobov ako dosiahnuť toho, aby tieto postoje vstúpili do každodenného života učiteľov. Tieto body potom predstavujú výchovné ciele.

Program etickej výchovy

Etická výchova sa najskôr snaží ukázať na hodnoty, ktoré považuje za prvoradé vo svojom programe. Tento prístup je nový, pretože jeho etika nevychádza ani z príkazov ani zo zákazov, ale z orientácie na pozitívne hodnoty. Až potom sa snaží o cestu, ktorá k nim vedie. Učí človeka ísť po tejto ceste, aby dosiahol pozitívnych hodnôt vo svojom živote. Na prvom mieste stojí hodnota prosociálnosti. Tento pojem je veľmi blízky k pojmu láska. Pretože je pojem láska v dnešnej spoločnosti trochu sprofanovaný a má skôr pejoratívny význam pôžitku v sexuálnej oblasti, zaviedla etická výchova pojem prosociálnosť. Napriek tomu je to hodnota, ktorá je identická s láskou skutočnou. My ľudia veľmi často o láske hovoríme, ale málo kedy ju dokážeme uskutočňovať so skutočnou účinnosťou. Naše skutky lásky sú veľmi nedokonalé, niekedy dobre myslené, ale niekedy prevedené tak, že o ich význame môžeme pochybovať. Preto etická výchova prichádza s programom ako účinne pôsobiť skrz lásku. Programom pre zdokonalenie našich skutkov lásky. V. E. Frankl, známy svetový neurológ rozdeľuje hodnoty na tvorivé, zážitkové a postojové. Etická výchova vytvára podmienky, rozvíja dispozície a schopnosti, aby bol žiak schopný správať sa prosociálne. Niekedy po tom túži, ale nevie ako. Je tak odsúdený k zmeteniu pocitu k menejcennosti.
Profesor Roberto Roche viedol výskumy, ktorých vzorce správania a schopností vedú k najúčinnejšiemu spôsobu prosociálneho správania. Z jeho výskumov vzišiel desaťbodový program. Prosociálne správanie kladie na človeka určite veľké nároky a preto je vhodné začínať výuku menej náročnými témami. Ďalej je nutné zdôrazniť, že sociálne správanie nemôžeme oddeliť od morálneho správania. Program etickej výchovy môžeme tiež formulovať ako desatoro etických zásad.

aktívne počúvať, otvorene a pravdivo komunikovať
prijímať seba, poznať svoje dobré a zlé stránky
pozitívne hodnotiť druhých, vysloviť pochvalu, uznanie
riešiť problémy tvorivo a rozvážne
vyjadrovať svoje postoje otvorene a ohľaduplne
vedieť sa vcítiť do myslenia a citov druhých
prekonávať pasívne a agresívne reakcie, reagovať asertívne
zvoliť si pozitívne vzory
ochotne poskytnúť fyzickú pomoc a službu, darovať, podeliť sa, poradiť a potešiť

Byť citlivý na potreby spoločnosti, angažovať sa za nadosobné ciele. Je potrebné zdôrazniť, že program, témy etickej výchovy zodpovedajú postupnosti vývojových štádií Erika Eriksona. Toto naznačuje, že etická výchova ukazuje cestu ako sa vyrovnať s úlohami vývoja ľudskej osobnosti.

Výchovné metódy etickej výchovy

Taktiež v etickej výchove môžeme pozorovať používanie didaktických metód, ktoré majú byť pre žiakov zaujímavé a podporovať výchovné ciele v súlade s výchovným programom. Medzi základné metódy etickej výchovy patrí:

senzibilizácia
hodnotová reflexia
nácvik v podmienkach triedy
reálna skúsenosť (zovšeobecnenie a prenos)

Veľkou úlohou v tomto smere je hodnotová reflexia, pretože to, čo žiak počuje a vníma nemusí ešte prijať do svojho správania. Dnes sa stretávame veľmi často s javom akéhosi oddeleného myslenia a rozumu od konania. Človek pozná veľ teórie, ale prax v jeho živote je skutočne zahanbujúca. V stredoveku bol ideál pre muža rytierstvo a všetky jeho vlastnosti a prejavy, ktoré k tomu patrili. Hovorilo sa o stavovskej cti. Bol to vtedajší etický program. Dnes však zaznamenávame stratu ideálov, človek je zmietaný vonkajším svetom a už vôbec nepomyslí na to, ako by sa mal správať. Slobodu zamieňa za anarchiu či prinajmenšom voľnosť.

Metódy učenia prosociálnosti

Pre prenos do reálneho života existujú konkrétne metódy, ktoré majú spoločné znaky. Tieto výchovné metódy sa delia na:

učenie podľa modelu, tento model je založený na tom, že človek má tendenciu napodobňovať príklad, ktorý videl a zaujal ho natoľko, že ho chce podobným spôsobom nasledovať. Tieto príklady známe napríklad u detí, kedy sa dieťa identifikuje s osobou rodiča alebo mladí ľudia, ktorí sa identifikujú s postavami rôznych hviezd, podobne hovorí sociologicko-kognitívna teória Alberta Banduru. Tu sa ponúka príklad pedagóga ako toho, ktorí je hodní nasledovania. Nie vždy tak tomu je. Pre dieťa môže byť skôr zdrojom stresu a zvýšenej záťaže na je odolnosť. Preto je pre pedagógov dôležité, aby zachovávali spravodlivosť, porozumenie, prejavovali ochotu pomáhať a nesnažili sa vystupovať celkom neomylne. V tomto ohľade hrajú tiež rolu média, ktoré ukazujú vzory skôr z hľadiska mocenského.
Reinforcement; ide o posilňovanie druhou osobou.

Túto metódu je možné tiež zneužiť keď pedagóg chváli to, čo nie hodné chvály a prináša mu to prospech.
Sebaposilňovanie; ide o proces, ktorý je spôsobení empatiou, teda schopnosťou vcítiť sa do bolestí a stavu druhého
Disciplína

Prosociálne konanie

Prosociálne konanie predpokladá komplex prosociálnych schopností. Tieto schopnosti patria predovšetkým do sociálnych schopností a k ich osvojeniu je potrebné predovšetkým pravidelné cvičenie. Dnešná doba je zahltená množstvom informácií a človeku akoby nezostáva čas na to, aby žil vo vzťahoch. Je iba vysielačom a prijímačom informácií. Život vo vzťahu je však niečo ďaleko viacej. Jedná sa o obohacujúce poznanie, ktoré dáva človeku radosť zo života. Vzťah je vnútorná väzba medzi “ja“ a “ty“, ktorá usiluje o dobro druhého. Prosociálne konanie tento vzťah predpokladá.
S prosociálnym konaním sa určite nezlučuje exploatačné (vykorisťujúce správanie) alebo egoistické konanie. Aj napriek tomu máme dojem, že sa vyskytuje tento typ v spoločnosti veľmi často. Na druhej strane nesmieme zabudnúť upozorniť na skupiny a organizácie, ktoré vyvíjajú snahu o pomáhajúce alebo dokonca altruistické konanie. Medzi tieto skupiny patria napríklad terapeutické a lekárske tímy, ošetrujúci zdravotnícky personál, ale aj mnohé ďalšie pomáhajúce profesie. S altruistickým správaním sa potom môžeme stretnúť predovšetkým v jednotlivých prípadoch.
Základnými sociálnymi schopnosťami v oblasti prosociálneho konania je :

spolupráca
priateľstvo
delenie sa
pomoc
darovanie

Pretože moja práca je zameraná na hodnotu a schopnosť priateľstva ako predpokladu pre účinné prosociálne konanie aj k osobám bližšie neznámym, ale potrebným, krátko sa zmienim o ostatných typoch.

Spolupráca
Spoluprácu niektorí autori nezaraďujú do prosociálneho správania pretože údajne vykazuje očakávanie odmeny ako nevhodný prvok. Táto skutočnosť sa odôvodňuje tým, že onen “prvý krok“, ktorý je k spolupráci potrebný sa uskutočňuje bez premýšľania o možných výhodách, ktoré môžu zo spolupráce vyplynúť. Tu je treba zdôrazniť, že nikdy neexistuje ani pri spolupráci absolútna rovnosť medzi vkladom a ziskom. Preto patrí dlhšie trvajúca spolupráca do prosociálneho správania.

Delenie sa
Delenie predpokladá, že človek nie je závislý na všetkom, čo má. Už tu je implicitne obsiahnutá tiež schopnosť zriecť sa niečoho v prospech druhej osoby. Človek tak niečo stráca, ale v skutočnosti zažíva radosť z darovania. Radosť alebo uspokojenie potreby druhého je pre neho tiež radosťou. Pomoc
Pomoc je už výrazne explicitnou formou prosociálneho správania. Aj keď sa s ňou stretávame v tzv. pomáhajúcich profesiách, nie vždy je motivácia pomoci rovnaká.

Prosociálna pomoc odhliada od prípadného zisku (pri pomáhajúcich profesiách vo forme finančnej odmeny) a je sústredená len na dobro druhého. Človek, ktorý už má vžitý tento spôsob konania patrí medzi tých, ktorí nezištne pomáhajú druhým a to aj neznámym osobám (pani, ktorá spadne na chodníku, slepec prechádzajúci cez ulicu, staršia osoba v prostriedku hromadnej dopravy a pod.)

Darovanie
Aj u darovania sledujeme výrazne explicitne prosociálny prístup. Dar je symbolom zrieknutia sa časti seba a teda výrazom lásky. Od tohto druhu je treba odlíšiť výraz tzv. “danajský dar“, kedy sa daná osoba chce zbaviť nejakého nepohodlného predmetu.

Prosociálne konanie je teda konanie, ktoré má veľmi blízko k láske. Láska totiž nie je len nejaké poznanie alebo emóciám hnacou silou lásky je predovšetkým vôľa, ktorá je naklonená k dobru. Ak je základným prikázaním láska, potom tiež prosociálnosť ako významovo zhodný pojem ukazuje cestu ako byť schopný lásky. Môžeme tiež povedať, že projekt etickej výchovy ukazuje metódy a prostriedky ako sa stať účinnejším v konaní lásky. Láska sa prejavuje v prosociálnom správaní. Naša láska sa teda nesmie uväzniť v múzeu rozumu a myšlienok krásnych snov, ale musí vyjsť z tohto geta vôle a použiť prostriedky k láskyplnému cieľu. Tieto prostriedky sú potom v jednotlivých sociálnych schopnostiach (programu etickej výchovy) realizované.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Prosociálnosť - teoretická forma správania sa človeka v spoločnosti