Gréci – Homér, orfizmus
PSYCHÉ, THYMOS
Psyché u Homéra = duša mŕtvych – uniká ústami/krvácajúcou ranou – tieň/verný nehmotný obraz mŕtveho, nemá funkciu životodárnej duše, má nedostatok fyzických a duševných síl – pozemský život = život skutočný (monistické)
Rhode – psyché = neviditeľný dvojník (sídli v tele živého ako hosť), druhé ja človeka a v okamžiku smrti sa uvoľňuje
Thymos – to, čo človeka oživuje a oduševňuje; = životná a duševná sila; prejavuje sa v podobe afektov, citových vzruchov, vášní – prejavom je: útočnosť, láska, nenávisť, atd.; funkcia – myslenie, rozhodovanie, pamätanie; preniká celým telom ako životná sila ako duchovná sa nachádza v hrudi, bránici, srdci; uniká z krvi z rany a pri poslednom výdychu; = komplexná predstava životnej duše
Neskôr viera v božský pôvod duše: ORFIZMUS (podľa mystického speváka a veštca Orfea) – duša nesmrteľná, večná (existuje pred v telením i po ňom, bez začiatku a konca), k telu pripútaná len prechodne – v ňom väznená z trestu za svoje previnenia; smrť = prechodné oslobodenie z tela; viera v sťahovanie duší = metempsychósis – snaha dostať sa do ríše božskej blaženosti (dodržiavaním príkazov Orfeových) – pozemský život trestom (dualistické)

3.