Bacon (1214 - 1292) – františkán; ako 1. použil pojem „experimentálna veda“; zaoberal sa viacerými vedami – svetlo jer ýchlejšie ako zvuk, popísal anatómiu oka a jeho pripojenie na zrakový nerv; nemal dôveru v dogmatickú teológiu – väznený
6. Novovek - Descartes, Bacon, Locke, asocianisti
rozvoj výrobných síl, rast miest; obdobie renesancie (návrat k antike); hlavným cieľom – človek; dôraz na presné data, hypotézy; racionalistická a naturalistická; formujú sa základy modernej fyziky, chémie a ich poznatky sa využívajú aj vo fyziológii; v anatómii sa študuje nervový systém, základy embryológie
F.Bacon (1561 - 1626) – prameňom poznania sú zmysly; rozoberá prekážky znemožňujúce človeku pokrok vo vede, tzv. idoly: idol jaskyne (specus); idol kmeňa (tribus); idol tržiska (fori); idol divadla (theatri); praktický cieľ: Pomôcť človekuovládnuť prírodu a prispieť k jeho spokojnosti na tomto svete; východiskom poznania je skúsenosť a správne používanie induktívnej metódy; predchodca anglického empirizmu
EMPIRIZMUS – poznanie cez skúsenosť a interakciu so svetom, rodíme sa čistí ako nepopísaný list papiera (tabula rasa- výraz Johna Locka)
Descartes - dualizmus (aj keď iný ako Platónov); organizmus je stroj
základným prvkom je reflex
problém vzťahu medzi dušou a telom – riešili hypofýzou
NATIVIZMUS – určité idey, poznanie, atď. (napr. myšlienku Boha či geometrické axiomy) máme vrodené
Novovekí filozofi vidia proces myslenia v združovaní predstáv (empiricky získaných).
Asocianizmus (Hobbes, Hume, Mill, Locke)
Vedomie sa skladá z najjednoduchších prvkov (pocitov); tie sa kombinujú na základe asociačných zákonov
Podľa nich nie sú žiadne vrodené myšlienky ani schopnosti. Ovplyvnili výskum pamäte.

Diskusia vrodené vs. získané („nature vs. nurture“) – argumenty ako napr. dvojčatá...

2. Prírodovedné predpoklady (Bell, Fechner, Muller, Helmholtz, Darwin, Sečenov)
Bell – existencia senzorických a motorických nervov
Helmholtz – rýchlosť šírenia nervového vzruchu na nerve žaby; zrakové teórie
Muller – špecifická energia nervov
Darwin (1859) – emocionálne výrazy (zaťaté päste, cerenie zubov) mali svoj význam v predch. fázach vývinu
Sečenov – publikácia „Mozgové reflexy“ – východiská pre Pavlova
Fechner a Weber – vzťah medzi rastom veľkosti podnetu a rastom intenzity pocitu
v tom istom čase – štatistické metódy

3.