1. Historický prehľad vývinu psychológie

pojem psychológia - psychos, logos - veda o duši; tak stará ako ľudstvo; rýchlo a prudko sa rozvíjala; Koščo: kategorizácia – základné ps.disciplíny (podávajú teoretický a metodologický základ – vš.psychológia – kognitívne procesy; vývinová/biodromálna ps.; ps.osobnosti; ps.metodológia; psychodiagnostika; experimentálna ps.; psychopatológia; patopsychológia) , špeciálne ps.disciplíny (rozvíjajú základný systém, majú teóriu: soc.ps.; klinická, pedagogická, školská, poradenská, pracovná/organizačná; etológia), aplikované ps.disciplíny (premietajú sa do života: ps.športu, inžinierska ps.; forenzná, vojenská; ps. umenia)
názov prvý použil – Rudolf Göcke1(Goclenius) v Marburgu, 1590 (Dielo " hoc est de hominis perfectione, anima, ortu“)
inšpiroval ho Proklos, 5. storočie, „psychologónia“
riešili problém mentálneho: ako je možné, že myslíme? myslíme mysľou? čo je to myseľ? je myseľ mozog?

1. Predfilozofické obdobie – animizmus, rozmanitosť predstáv o duši
E.B. Tylor – teória animizmu – do mysli divocha dve skupiny biologických otázok: rozdiel medzi živým a mŕtvym telom (čo je príčinou bdenia, spánku, choroby a smrti); čo sú ľudské podoby, ktoré sa zjavujú v snoch a víziách – zlúčil v jeden pojem – predstavu ducha (netelený obraz či podoba, majúca povahu pary či tieňa – príčinou života a myslenia jednotlivca, v kt. sídli – môže telo opúšťať a volne sa pohybovať, je neviditeľný a neuchopiteľný, môže sa zjavovať v snoch, môže vnikať do tela iných ľudí, zvierat, vecí); dualistický názor na človeka: z tela a z ducha od tela oddeliteľného
Rozmanitosť predstáv: životná/životodárna duša (krvná – krv nositeľ životnej sily, napitím sa krvi obetovaného človeka si možno prisvojiť jeho životnú silu/schopnosti, orgánové duše – tukový vankúš – austrálsky kmeň – zárez a ukradne mu ho, môže mu ho vrátiť kúzelník; duša – materialisticky hmatateľná, životnosť vôbec, vrátane vlastností ako sila, statočnosť, atd.) ; duša mŕtveho (zodpovedá animizmu; dychová duša – posledný výdych = smrť, odchod duše z tela – zachytávať posledný výdych umierajúceho = zachytiť niečo z jeho životnej sily; mŕtvy – pre primitíva niečo tajuplné a hrozné, verili, že ak sa dotkne mŕtveho, stáva sa nečistým v magickom zmysle)

2.